Ahojte, od minulého roka som začal pociťovať, že niečo nieje so mnou v poriadku. Začal som sa cítiť akoby otupený, spomalený, mal som pocit, že veci okolo mňa vnímam pomaly, ťažko sa mi koncentrovalo a rozmýšlalo. Pomaly som reagoval, ak sa ma niekto niečo pýtal, bol som akoby zablokovanú myseľ.
Všetko to začalo po nástupe na VŠ od septembra minulého roka a trvá to dodnes. Dovtedy som žiadne takéto príznaky nepociťoval, iba som mal dlhodobo často nutkanie na močenie (niečo som vypil a o chvíľu som už musel ísť na WC). Urológ mi nezistil žiadne problémy, robil mi sono+krv a moč, všetko ok.
Školu som opustil a našiel som si prácu. Tieto problémy som pripisoval zvýšenému stresu z obdobia počas školy.
Aktuálne pociťujem rovnaké príznaky, ako som písal vyššie. Mám neustály tlak na hrudi a z bežných vecí pociťujem obavy a úzkosť. Taktiež mám problémy s rozhodovaním, napr. v obchode sa mi ťažko rozhoduje, čo zobrať, ak je na výber viacero možností. Alebo aké množstvo čoho. Keď si to aj v hlave rozmyslím, tak neustále si musím opakovať a rozmýšlať, či som sa správne rozhodol a aj tak pociťujem úzkosť z môjho rozhodnutia. Akoby som si sám v ničom neveril, keď sa už horko-ťažko rozhodnem, Stále sa musím k tomu vracať, ako som sa naposledy rozhodol, a rozmýšlať, či to bolo správne. Ak sa pozerám na moje auto, tak neviem zhodnotiť, či je dostatočne špinavé a treba ho umyť. Proste sa iba na neho dívam a v duchu sa neviem rozhodnúť. Tu som uviedol len pár príkladov, ale mám to takto s mnohými vecami, kde sa treba rozhodovať :( Som dosť často zamyslený a priveľa nad všetkým premýšľam. Keď niečo čítam (články alebo komentáre ľudí) tak akoby nerozumiem tomu čo čítam a mám problém napísať k tomu nejaký svoj vlastný názor.
Pridali sa mi do toho návaly tepla, mimovoľné tiky očného viečka a tiež nôh. Všetko to mám len keď nad niečim rozmýšľam. Vtedy som tiež dosť napätý. Začal som pochybovať o tom, či mám vôbec rád moju priateľku, vyčítam si rôzne si rôzne veci z minulosti a to všetko mi prekáža v práci, kde sa potrebujem koncentrovať. Tieto myšlienky mi v tom bránia. Neustále sa len tak zadívam na nejaké veci okolo mňa a neviem z toho spustiť zrak. Ak idem do cudzieho prostredia, tak mi to spôsobuje nervozitu a úzkosť, doma to nepociťujem.
Beriem už mesiac antidepresíva, predpísal mi ich psychiater (brintelix a anafranil) ale nejaké zmeny k lepšiemu nepociťujem. Dávam si taktiež magnézium, b komplex. Začal som navštevovať psychológa, keby to chcelo pomôcť...
Ak máte nejaké skúsenosti s vyššie uvedeným, alebo názor, budem veľmi vďacný za každý príspevok. Nesmierne sa trápim a neviem ako ďalej, už nevládzem. Každý deň sa cítim vnútorne veľmi zle a prázdno.
Ďakujem, že ste si našli čas na prečítanie môjho príspevku.
