Strach zo zlyhania

Ahojte, snažila som sa pracovať na svojom sebavedomí a myslieť pozitívne, ale je to ťažké. Mám dni, kedy som v pohode , ale stačí jedna maličkosť napr. že mi niekto niečo povie , že sa mi niečo nepodarí... a už ma prepadnú tie pocity menejcennosti. Každý okolo mňa si myslí ,aký som šťastný a vyrovnaný človek, ktorého nič netrápi , ale opak je pravdou . V poslednej dobe už z toho všetkého v strese a začína sa to prejavovať aj na zdraví .

Skus workshop #iamremarkable Je to iniciativa Google, je to bezplatne a je to v slovencine. Mozno Ta to nakopne.

Ja som cital o zajajkavani ze momentalne na to neexistuje dostupna liecba.
Ked to tak je, aj napriek tomu by som hladal aj dalsie info na nete, hlavne V anglictine. Teraz je Covid, vsetci sme doma. Tak studuj a hladaj. Ja tiez reraz surne hladam vela informacii, lebo tiez mam problemy. A viem, že niektori lekari nepracuju na 100%. Mozno na 30.

Ešte dodám, že ked si ty sama neveris, mozes byt uz od narodenia taka. Neviem ci to tak citis. Ale ja ano a cital som o tom nieco. Byva to geneticke. Cize ak by sme odhliadli od toho, ze sa zajajkavas, V takom pripade moze byt praca so sebavedomim velmi tazka. a este jedna rada nechci vsetko hned naraz.

Ďakujem Vám za Vaše odpovede a nápady ako to zmeniť . Máte pravdu vtom že mám to v všetko v hlave. Všetky tie myšlienky ktoré denne mám napr.to že som nula, ľuďom by bolo bezo mňa lepšie,každý by to spravil lepšie ako ja, aj tak to nedokážem. Chcem to zmeniť, chcem si aj zvýšiť sebavedomie ale viem, že to nebude ľahké a potrvá to istú dobu . S tým zajakavanim neviem či sa niečo zmení, pretože sa zajakavam už od detstva a navštevovala som aj logopeda .

A to je ta chyba, ze to mas v hlave a ze sa s tym uz rano zobudzas a preto si neveris. Skus si hned rano povedat, ze dnes vsetko zvladnes.

a aby som bol kompletny tak je tam aj ten strach, ze prides o pracu, ktoru si si tazko nasla, lebo nova nemusi prist. . Ja mam tiez zdrav. problemy a ovplyvnuje ma to aj v tomto.
mozog ta aj tu varuje, ze v konecnom dosledku ak nebudes mat pracu, moze nastat smrt, alebo tazky zivot bez penazi Ale ako sa da s tymto pracovat, ked na tvoje miesto cakaju dalsi ludia bez roboty? Je tu konkurencia a firmy chcu len tych najlepsich. A potom ze pracuj na sebe...

mám to aj ja tento pocit a snazim sa s tym pracovat.

ja si myslím, že Elaa ti to dobre vysvetlila

Súhlasím s týmto:
.. taketo myslenie ma korene vo vychove a v detstve, kedy sa formujeme, ked nedostaneme dostatocnu podporu alebo su rodicia napr prilis uzkostilvi ci perefekcinalisti, nastupi u nas prave taketo myslenie a obavy, ze sa nam veci nevydaria, pokasleme to…

.. POTOM TOTO JE DISKUTABILNE
co je vsak lepsie, je ze ked chces a budes na tom pracovat, mozes to myslenie zmenit..skus mysliet poztivne ,mysli na to co by si chcela a akoby si to chcela a predstavuj si to akoby to uz bola pravda..lahsie si tym tie dobre, poztivne veci k sebe prithanes, ked sa na nich naladis.

Ty sama pises jednu vec ze mas problemy s hlasom.-zajajkavane a to moze byt ten spustac, ze si neveris.

Ide tu o takyto vzorec (UVAZUJ SPOLU SO MNOU):

Zajajkavam sa…. nie nie som dokonala
nie som dokonala… neverim si.
neverim si… som nikto.
keď som nikto… nikto ma nebude chciet
ked na nikto nebude chciet (napr. ako kamaratku) …. ostanem sama
ked ostanem sama… môžem zomrieť, (lebo mi nikto nepomôže napr.)

nadpis tvojho prispevku je strach zo zlyhania. Ze zlyhas celkovo ako clovek. Ze tvoja hodnota bude 0. A by to tak bolo, bola by si pre tuto spolocnost nepotrebna, bezvyznamna. Ak by to tak ale naozaj bolo, MOHLO BY TO PRETO ZNAMENAT PRE TEBA SMRT. Nechcem ta strasit moc, ale nemusis si to priamo takto uvedomit (kvoli nevedomiu, ktore to zakryva) ale je to mozno tak.

Lebo clovek je dost nastaveny na to, aby prezil ako spolocensky tvor v tejto spolocnosti (vztahy, peniaze, praca, ekon. a vztahovy system)

Si pekfekcionisticka. Preco? Pretoze tie tvoje obavy vyplyvaju z pocitu, ze JA NIČ NEZNANENÁM.

Tento pocit v tebe mohli vytvorit aj rodicia, ze ta nemaju dajme tomu bezpodmienecne radi (ty za nic aj tak nestojíš, nuč z teba nebude a pod…).
Este si sa nevyjadrila o rodicoch, takze nevieme co a ako to bolo s nimi.

Ale kebyze aj rodicia boli k tebe OK a cítila si u nich podporny mantinel, tak to moze spustit aj to zajajkavanie.

Ked sa budes zajajkavat, dam ti jednu dobru radu. Snaz sa nemysliet na to, co si ten dotycny o tebe mysli a mysli na to, ze to, ze aj ked sa zajajkavas, neovplyvnuje tvoju hodnotu, kto vlastne si. Je to tazke, lebo to mas v sebe zakorenene. Pracuj s tym. Viem ze sa mi to lahko hovori, lebo ja tento problem nemam. A este som zabudol - aplikovana relaxacia. Nastuduj si to. Nezabudni hlboko dychat pred tym nez s niekym ides hovorit. Skus sa totalne ukludnit. A pojde to lepsie.

A hladaj moznosti liecby zajajkavania na internete, bud vytrvala a mozno najdes.

a mala by si si teda uvedomit - ze ak sa ti nieco nepodari a zlyhas v niecom, tak si proste mozno zlyhala v tej danej veci. Lebo ten tvoj zivot ide dalej a proste nezomieras hned ako clovek. Este je vela veci, ktore budes moct (dufam) v zivote ovplyvnit.

Problem je zrejme v sebavedomí , čie očakávania chceš naplniť ? Sú to tvoje? Ak áno odkial pramenia , prečo maš také očakávania, prečo si to potrebuješ potvrdzovat tým že nesmieš spravit chybu? Vykašli sa na ten perfekcionizmus , každý robí chyby , chybami sa človek posúva dopredu, treba si uvedomiť že tomuto sa nedá vyhnuť, treba to akceptovať a brať to skôr ako niečo čo ti ma pomôcť rásť.. Neber to tak vážne, najdi si niečo čo bude tvojou vášnou nauč sa mat radosť z niečoho a potom ti takéto veci prídu ako malicherné alebo sa proste nad nimi pousmeješ .. je to práca s myslou, pochop to že mysel je tvoj nástroj nie TY samotná... ty rozhoduješ ktorej myšlienke daš silu , napada mi tu to prirovanie s vlkmi .. ktorý vlk vyhrá? No predsa ten ktoreho budeš krmit.. začni zaživat z nejakých činnosti radosť, vášen a začni "krmit" tohoto vlka

Nejde o to, že by som prácu ktorú mám strašne rada, ale vážim si to, že vôbec nejakú prácu mám, pretože tým pádom že mám určité zdravotné problémy nie každú prácu môžem vykonávať. Pred tým než som si našla túto prácu som po skončení školy rok sedela doma a hľadala prácu, ale vždy to dopadlo tak, že má nezavolali ani pohovor. Ten strach zo zlyhania nesúvisí len s prácou . Súvisí to aj s bežnými vecami vecami napr. mám strach rozprávať s cudzími pretože tým pádom že mám problémy aj s rečou vždy si pomyslím na to že čo ak zlyham a začnem sa pred daným človekom zajakavat ...

AHOJ, toto mi vobec nie je nezname, nie si sama, je nas podnobnych dost vela...nie som psycholgicka, ale zaujimam sa o ludsku psychiku, psychlogov som kedysi i navstevovala v tazkych obdobiach mojho zivota, a jedneho psychloga mam aj kamarata..a vacsinou povedia, ze taketo myslenie ma korene vo vychove a v detstve, kedy sa formujeme, ked nedostaneme dostatocnu podporu alebo su rodicia napr prilis uzkostilvi ci perefekcinalisti, nastupi u nas prave taketo myslenie a obavy, ze sa nam veci nevydaria, pokasleme to...co je vsak lepsie, je ze ked chces a budes na tom pracovat, mozes to myslenie zmenit..skus mysliet poztivne ,mysli na to co by si chcela a akoby si to chcela a predstavuj si to akoby to uz bola pravda..lahsie si tym tie dobre, poztivne veci k sebe prithanes, ked sa na nich naladis..drzim palce :)