HPO - hraničná porucha osobnosti

Inak ponuka, ktorú som dal Aloneboy, je určená aj iným ľuďom, ktorí máte soc. fóbiu, alebo ste extrémne hanbliví a neviete ako s ľuďmi hovoriť, neviete si vybaviť slová a pod...
A ešte pripomeniem, že to nebude len taká obyčajná komunikácia. Cez mail ako tak popíšeme niečo o sebe, každý čo bude chcieť- netreba ani kam chodíš do školy, kde pracuješ a pod. Ani meno netreba hovoriť. To bude každého vec čo o sebe napíše :). Ale bude fajn, keď napíšeš ako sa cítiš.
A ak sa aj rozhodneš prísť a zrazu neprídeš, aj keď sa povedzme dohodneme (napr. kvôli strachu), je to v pohode, lebo nič nie je, čo by muselo nastať. Vtedy je dobré si povedať - čo pozitívne mi táto situácia môže dať a uvažovať o tom (niekedy sa dá to pozitívne nájsť).
Ale čo sa berie ako plus je to, že chcem sa s niekým stretnúť a chcem komunikovať, aj keď možno iným spôsobom.
Ide o to, že záujem o komunikáciu máme, ale nevieme ako na to. A ľudia si myslia, že nechceme s nimi hovoriť, ale chceme, len sa bojíme hovoriť...

Ešte Ťa niekto šikanuje? Ak áno, to by som na Tvojom mieste dosť riešil.

Ahoj. Takže ja už mám viac ako 30 a tiež urč. problémy s rečou (nie koktanie). Sú v tom aj úzkosti aj šikana. Mám tiež blízko k HPO, ale nie je to asi tak silné, ako u teba. Ale čo máme spoločné je strach z opustenia inými ľuďmi. Pretože od nich závisí náš život. A ťažko sa nám žije samým.Vidím, že sa z toho chceš vymaniť, ale ani nevieš ako. Je to na dlhú trať ako sa hovorí. Používaj aplikovanú relaxáciu- dúfam, že ťa to psychologička naučila.
Neviem, ako z tvojej strany, ale keby si chcel, mohol by si mi napísať mail. Mohli by sme sa aj osobne stretnúť niekde, pokiaľ by sme nebýali ďaleko od seba. Keďže mám aj ja problémy s hlasom, zvyknem písať ľuďom na papier. A je mi vtedy lepšie. A presne takouto formou by sme komunikovali aj naživo -aspoň zo začiatku, pokým sa "nezosúladíme - nebudeme na 1 vlne". Tým pádom nebudeme toľko v strese. Okrem tejto formy komunikácie existujú aj iné. Rád by som to vyskúšal (ešte som to neskúšal :) ). A mala by to byť aj sranda.
KAŽDOPÁDNE pamätaj - do ničoho sa netreba nasilu hrnúť a nemal by si chcieť okamžite vidieť výsledky. A tiež 1 dobrá rada - nie je nič, čo by si mal alebo nemal urobiť. Takto ja postupujem vo svojom živote.
almarinos@azet.sk

Ahoj... odsťahovať sa ? Fu... to je ťažké u mňa... moja reč je tak zlá... že mám panický strach komunikovať... je to nemožné u mňa :( ja si neviem ani vybavovať celkovo veci v živote sám... musia za mňa rodičia.... :( hambím sa za seba... nenávidím svoj posran... život... je to peklo... sebavedomie, psychika je u mňa na dne... nedokázal by som si najsť ani svoje bývanie... bojím sa telefonovať.... nebavý ma život už ani.... milujem svoju rodinu, dal by som živoť za rodinu... bojím sa opustenia... mávam silné úzkosti... strach že sa mojej rodine (niekomu z rodiny) niečo zle stane... a že už ho nikdy neuvidím... že ho stratím... mám také myšlienky... otravné myšlienky ( na zbláznenie ) úzkosti sú silnejšie.. asi preto lebo mám nové lieky... už su to 2 týždne... a stále nič.. a ešte aj silné úzkosti.. fizicky mi rodičia veľmi pomáhajú, ale po psych stránke... VÔBEC... len to zhoršujú... PS.. každý deň myšlienky na samovraždu... neviem ako ďalej už... je toho na mňa veľmi veľa..... a sorry za chyby, píšem to na rýchlo

ahoj, vyrastáš v nezdravom prostredí, preto aj tie poruchy reči a následná úzkosť. Mal by si vyhľadať okrem psychologickej aj psychiatrickú pomoc. Nemôžeš sa odsťahovať od rodičov? Ešte študuješ, alebo už pracuješ?

Ahoj Aloneboy,sucitim stebou,viem ake to je,ten pocit osamelosti.Skusal si uz niekedy komunikovat s ludmi cez internet?napriklad pokec?alebo nieco podobne?cez pismenka to ide lahsie.
Aj ty mas v sebe potencial byt rovnako uspesny vo vztahoch a prirodzene sebavedomy ako ostatny ludia.Len to musis v sebe objavit.Myslim ze ta komunikacia s ludmi cez internet(napr. pokec)je najlepsi zaciatok.

Je to hrozné :( keď sa chcete s niekym porozprávať... a nejde to :( cítim sa byť sám... rodičia ma nechápu.... som pre nich zátaž... s matkou vychádzam zle :( hádame sa..... otec to ma tak na háku.... mám panický strach komunikovať s ludmi.... ale že veľký... neviem začať vety :( slovo.... mám strach keď idem niekam von.... neviem, úzkosti mávam vždy... beriem aj lieky... je to boj, no bojím sa, že bude večný :(