Ahojte, mali sme s bratom super vzťah, mali sme rovnaký názor na polovicu našej rodiny, nemuseli sme sa, nadávali sme na nich, ide o to ze ja som takto ďalej som žiť nechcela, odpustila som tej rodine, beriem ich aký sú, aj s chybami, mam ich aj ja,nechcem v sebe živiť hnev do konca svojho života, aj keď nám ublížili.
Keď to brat zistil ze sa s nimi rozprávam odmlčal sa odomna a od mojej rodiny deti, vraj som ho sklamala lebo, držím s nimi,,, aj keď nám tak veľmi ublížili.
Snažila som s z bratom spojiť, či už Telefonicky alebo sms, viber, fb,,, vôbec neodpovedá, akoby neexistoval.... Pritom viem ze si vyvoláva s otcom, {2 roky s otcom žiadna komunikácia s jeho strany} odkedy s nami nerozpráva vola jemu, asi chce vedieť ako sa mame a vyzveda ci sa stretávame so zvyškom rodiny, a keďže otec je alkoholik splieta mu ze sa navštevujeme a pod blbosti co ani niesu pravda , keďže chce byť teraz najlepší...
Neviem ako ďalej. Brt býva 700 km od nás.... Siliť to? Vypisovať naďalej? Vraj chodí k psychológovi co mu vraví ze ma dat toxických ľudí od seba preč, a keďže nezdielam jeho názor tak som už toxicka asi aj ja, preto sa odmlčal.... Trapi ma to lebo ten náš vzťah bol dobrý a na základe toho ze už nesúhlasím aby sme sa hnevalo so zvyškom rodiny ma odvrhol a nekomunikuje ani neodpovedá.
Ako postupovať ďalej?
Nehlási sa
Napísala som mu, že to ze som zmenila názor, neznamená ze ho nemám rada, ze nechcem živiť v sebe nenávisť a hnev do konca života. Odpustila som hlavne sama sebe a až potom iným. Treba začať od seba, pekne som sa mu rozpísala,ze nech sa kedykolvek ozve a ze ho mam rada. a odoslala mu to... No žiaľ odpoveď z jeho strany žiadna.
Nechápem ze sa až tak urazil že už nezdielam jeho názor, tomu nerozumiem, ved ľudia sa menia, názory ľudí sa menia....
Ty nemozes nikoho nutit, mozes zacat len od seba to robis, takze daj tomu ozaj cas
Ty si za svojím rozhodnutím odpustiť stojíš a nepomáhaš mu ďalej hnevať sa. Podľa mňa je to sebecké požadovať od druhého, aby sa hneval na tých istých ľudí, ako on, a to aj vtedy, keby tam bol reálny dôvod.
Takže bratovi dopraj čas, aby sa pokúsil viac dospieť, a keď sa situácia ani tak nezlepší, nebuď z toho smutná, všetko nemôže byť dokonalé, a Ty na tom nenesieš žiadnu vinu.
hm. Ja by som sa ozvala aj ďalej. Ja by som nevydržala takéto vzťahy
Napis mu ze aj ked vam ublizili, teba uz unavovala ta nenavist a rozhodla si sa odpustit a dat im druhu sancu. To ale neznamena ze si jeho (brata) prestala mat rada. Stale ho mas rada a chyba ti. Nejak takto. A potom sa odmlc a nechaj tomu cas. Neozyvaj sa mu, nevyhladaj ho. Predpokladam ze sa raz ozve, aj ked to bude trvat asi dlhsie.
Urobila si správne rozhodnutie, keď si sa rozhodla odpustiť tým, ktorí ti ublížili. Odpustiť by mal aj tvoj brat. Čo sa týka vášho vzťahu, ja by som mu to vysvetlil, že som sa rozhodol odpustiť im, pretože je to jediná správna cesta. A že si chcem s nimi vychádzať. A že mi na ňom záleží a bol by som rád, keby sa to medzi nami dá do poriadku. A že dôležitý krok musí urobiť on - t.j. odpustiť. Nechoď stále za ním ani mu stále nepíš. Možno by bolo fajn dať si na určitý čas odstup, aby si veci viac uvedomil. Celkovo, buď k nemu pokojná, neodplácaj sa mu hnevom. Dúfam, že sa dáte do poriadku :) Čau
To na každého kto mi ublíži sa mam teraz hnevať do konca života? Véd mam len jeden život, a mam v sebe živiť nenávisť a hnev?
Ja by som asi pockala, nech si to trosku necha prejst hlavou a myslim, ze caosm sa aj sam ozve
Keď je taký, tak by som sa už ďalej nesnažila a nekontaktovala ho. Už si spravila dosť. On si to musí uvedomiť a keď si to uvedomí tak uvidíš, že ti aj prvý napíše.
ja by som sa zachovala ako tvoj brat. ked ti je prednejsia rodina, co vam ublizila, bav sa s nimi. som na strane brata.
