Stredne ťažká depresia

Príspevok v téme: Stredne ťažká depresia
nikdytonevzdavaj

Ahojte, pred vyše rokom som si sľúbila, že ak sa dostanem z depresie, napíšem do tejto témy, aby som podporila ostatných ľudí v tejto situácii. Častokrát som hľadala útechu, návod, povzbudenia a šťastné príbehy aj na tomto fóre (prelustrovala som asi celý internet na túto tému). Nebudem to tu rozpisovať lebo by mi nestačila ani A4. V skratke brala som antidepresíva 9 rokov a napriek tomu sa opätovne u mňa prejavila depresia. Bola to najťažšia epizóda akú som prežila (tretia). Bojovala som veľmi dlho, trvalo to celý jeden rok, kým som sa z toho dostala. Vyhodili ma z práce (nedokázala som pracovať), nedokázala som fungovať ani doma. Proste bola som chodiaca mŕtvola. Nevedela som sa na nič sústrediť, spávala som 4 hodiny, nejedávala som, nestretávala som sa s nikým, nikde som nechcela chodiť, veľmi pesimistické myšlienky(veľakrát myšlienky na smrť). Vyskúšala som nemocnicu (nenastavili ma dobre), potom bola výmena liekov, tie ako tak zabrali ale stále to nebolo ono, necitíla som nič (anhedónia mi pretrvávala) až nakoniec mi našla moja psychiatrička vhodnú dvojkombináciu. Teraz mám ešte lepšiu prácu ako pred tým a žijem opäť naplno. Nikdy to nevzdávajte, nech to trvá akokoľvek dlho, raz to prejde, verte mi. Vyhľadajte odbornú pomoc, zverte sa rodine a bojujte. Držím všetkým palce, dopadne to dobre, aj keď tomu teraz neveríte.

Viktor51

Ahojte, moja prvá skúsenosť s depresiou v živote prišla s nástupom corony v marci 2020. Do vtedy som si veľmi ani nevedel predstaviť čo cítia ľudia s depresiou. Mne pomohla až hospitalizácia nastavenie na kombináciu Alventa 300mg +Escitaloprem 10mg +Olanzapin 10 mg . A pomohlo mi to teda v roku 2020 pri tazkej depresii so samovrazednymi myslienkami a na zaver az pokusom obesit sa. Mam 51 rokov, nikdy som dovtedy nemal psychicke problemy, ziadne depky, pohodovy, vesely zivot bez problemov, skvela práca vo vlastnej malej firme so 6 timi zamestnancami. Depresia sa ale vyskytla v rodine /otec , sesternica/. S prichodom corony v marci 2020 postupne menej prace, obavy o firmu, co so zamestnancami, aka bude buducnost, izolacia a za dva mesiace tazka depka, uzkosti, strach zo socialnych kontaktov, nevychdzal som z domu ani na zahradu / nemusel som chodit do prace, financne som bol zabezpeceny, ale ani to vam v depke vobec nepomaha / bal som sa uzivat lieky ako Lexaurin, Xanax, Frontal, ze budem zavisly? Rodina a okolie bola zo mňa v šoku, tiež s touto chorobou nemali skúsenosti a nevedeli, čo sa so mnou deje. Snažili sa však všetci pomáhať ako vedeli. Dnes sme už všetci múdrejší. Prestal som jesť, schudol som 14 kg za ca 1,5 mesiaca. Skratka, po dvoch mesiacoch trapenia sa doma a ambulantnej liečbe Escitalopram 10 mg a potom Alventa 75mg, pomohla mi až okamžitá hospitalizacia na psychiatrickej klinike, hoci to bol pre mňa šok, zvyknutý na luxus 5* hotelov som skoncil na izbe s 5 timi chlapmi v depresii, 10-timi alkoholikmi po delíriách, závislými chalanmi na drogách a pár ďalších s ešte ťažšími diagnózami. Proste 20 chlapov na štyroch izbách, na 1 sprchu a dve WC, po 5 chlapov na malej izbe, ja som sa bal ich, oni sa zase určite báli mňa, napriek tomu to hodnotím ako moju záchranu. Už vo chvíli hospitalizácie sa ti okamžite uľaví. Proste si uvedomíš, že si chorý a že od tejto chvíle je tvojou jedinou povinnosťou vyliečiť sa. Na klinike mi okamžite postupne zdvihli davky Alventy až na 300 mg denne, po tyzdni pridali este 10 mg Escitalopram a na večer 10 mg Olanzapin. To som uz mesiac pred tym doma bral ambulantne Alventu 75 mg denne, ale bolo mi len horšie a horšie a mal som pocit, ze to vôbec nezaberá. Vyššia dávka Alventy 300 mg zabrala za ca 2 týždne a za dalšie 2 týždne depresia odznela. Celkovo trvala asi 3 mesiace. Na klinike som strávil 28 dní. Po prepustení som užíval túto kombináciu ešte asi rok. Zo začiatku som mal veľa vedľajších účinkov, potenie, závrate, niekedy aj zvracanie, ale postupne to všetko prešlo. Následne som už jedol, chuť do jedla veľká, tu si treba dať pri Alvente a Olanzapine pozor na množstvo jedla. Ja som pribral za ca 4 mesiace 5 kg. Po asi mesiaci, dvoch sa všetko stabilizovalo, ale Zistil som, že nemàm až takú chuť na sex a je problém dosiahnuť orgazmus. Niekedy sa podarilo ale často vôbec nie. Erekcia fungovala celú dobu, ale dosiahnuť orgazmus bol problém. Až po znížení dávky Alventy na 37,5 mg denne ráno a vysadení všetkej ostatnej chémie sa to začalo vracať do normálu. Ale inak bola Alventa skvelé antidepresívum a po ca 2 mesiacoch ma z depky úplne dostala. Aj v kombinácii s Olazapinom. Po dvoch rokoch a postupnom veľmi pomalom znižovaní dávok Alventy som so súhlasom mojho psychiatra vysadil všetky lieky. Nesnažte sa tento proces urýchliť aj keď ste už úplne OK ako ja už rok aj trištvrte. Preliečenie depresie chce svoj čas. Dnes som tretí deň po dvoch rokoch bez antidepresíva a čakám aj sa bojím, čo to urobí. Či a ako dlho budem fungovať v pohode bez liekov, màm tieto tri dni pocit trochu ako po opici. Taký zvláštny. Verím, že to za pár dní prejde. Spánok je OK, nàlada OK, tak si držím palce a chcem veriť, že sa mi depka nevráti, ale netobím si ilúzie. Bola to moja zatiaľ jediná ale fakt hnusná a ťažká epizóda depky, aj som uvažoval, že preventívne radšej budem brať minimálnu udržiavaciu dávku celý život, aby som tomu trochu predchádzal, ale zase na druhej strane to chcem skúsiť bez chémie, možno som naozaj jeden z tých mála prípadov, ktorý majú po preliečení pár rokov pokoj, niekto aj 5 aj 10 rokov. Nevyskúšaš, nevieš. Nechcel by som určite zase do toho padnúť, ale ak nemusím tak tiež nechcem byť na AD, ale ak by to prišlo znovu, nemàm problém AD znovu nasadiť a to by som už potom adi radšej bral stále. Moderné antidepresíva naozaj nie sú žiadnym problémom. Ako som sa bàl na začiatku, že mi zmenia osobnosť, utlmia emócie a podobne, tak u mňa aj moje okolie nevidí na mne žiadne zmeny charakteru, povahy, emocionálneho spràvania sa. Jedine, že som si uvedomil ako rýchlo a nečakane sa človek môže dostať na úplné dno. Ak by sa to zopakovalo, okamžite idem za psychiatrom, nasafím Antidepresíva a kým zaberú tak by som sa dal asi hospitalizovať na nejakej slušnejšej klinike. Dúfam, že s rastúcim trendom psychických porúch aj u nás postupne vzniknú krajšie a na pobyt príjemnejšie psychiatrické kliniky, kde ľudia s depresiou nemusia byť počas svojho pobytu v biednych podmienkach a nie sú ešte navyše konfrontovaní s inými ešte ťažšími psychiatrickými diagnózami ako je depresia. Aj tá je dosť hnusná a máte s ňou čo robiť a bojovať. Bolo by dobré, keby to šlo aj na Slovensku v dôstojnejších podmienkach. Aj keď kliniku v štýle Betty Fordovej asi tak rýchlo u nás neotvoria.

nikdytonevzdavaj

@zabiarky, @hartak - nepochopila som celú vašu konzverzáciu. Táto téma bola založená preto, aby si ľudia so psychickými problémami navzájom pomáhali svojimi skúsenosťami a vedomosťami. Nerada by som bola ak by sa to tu zvrhlo na nenávistné príspevky. Naozaj chcem len trochu podporiť spolutrpiacich, ktorých viem, že nie je málo.

hartak

Pozor, tento príspevok je od používateľa, ktorý často do diskusie vkladá obchodné ponuky.

dark,vnimam,maš tam tažke,velmi tažke energie tvojej matky,precitujem je to krute..pomože jedine odstranit ich...

nikdytonevzdavaj

@DarkThought ja som sa dala sama hospitalizovať na psychiatrickom oddelení. Bohužiaľ ja nemám dobrú skúsenosť s nemocnicou, jedine pozitívum je, že som si tam našla fajn kamarátky s ktorými som v kontakte dodnes. Ale viem, že veľa ľuďom aj pomohli. Mne netrafili lieky vôbec. Horšie bolo, že ma presviedčali, že lieky fungujú a už mám pracovať len na sebe ( odchádzala som v rovnakom stave v akom som prišla). V zúfalosti som skúšala vymeniť aj psychiatričku, ale tá mi povedala, že v mojom meste dobre postupujú a , že nové lieky, ktoré mi dala moja ambulantná psychiatrička by bola aj jej ďalšia voľba. Tak mi nezostávalo nič iné ako sa vrátiť k mojej pôvodnej doktorke. veľakrát som strácala nádej, veľmi dlho to trvalo a myslela som si, že v takom stave už zostanem navždy. Našťastie lieky ako tak zabrali, ale ako hovorím, cítila som sa ako robot. Síce som fungovala, ale to bolo všetko. Žiadne emócie. Potom mi pridala ešte jedny lieky a tie doťukli to čo prvé lieky začali :) Následne som si našla psychoterapeutku, ku ktorej chodím každý týždeň. Mala som veľké šťastie, že mám fakt empatickú doktorku, ktorá ma aj počúvala a naozaj sa mi snažila pomôcť (zo skúseností viem, že je jedna z mála). Videla som na nej na poslednej kontrole aká je šťastná, že sme to zvládli. Mne najviac pomohla rodina a ich neustále ubezpečovanie, aj keď to mali so mnou ťažké, tak to nevzdal so mnou nikto ( dokonca ani priateľ).
Ja viem, že je v danom stave ťažko niečomu pozitívnemu veriť, ale ja som bola prípad, že topiaci sa aj slamky chytá a skúšala som všetko. Keďže som to už dvakrát prekonala ( to mám iba 30), dúfala som že aj teraz sa mi to podarí. Je to náročné trafiť správne lieky, kombináciu, ale je to dobre liečiteľná choroba (našťastie), tak to nezvdávaj. Treba vyskúšať všetko, čo by mohlo pomôcť nájsť cestu späť k svojmu životu.

miki25

kvetinka777 - áno, som na tom celkom dobre a vážim si to, ale nie som na tom tak, aby som mohol pracovať. Zo všetkého možného mám veľký stres a ten tiež ovplyvňuje moje žitie. Pretože práve stres je aj spúšťačom môjho ochorenia.

kvetinka777

- miki25

miki toto je ťažko, nemáš ľahkú diagnózu a myslím, že podľa toho čo píšeš, že ešte to zvládaš relatívne dobre. Mnohí iní ľudia by to ani tak nedali jak ty.

miki25

Ahoj, som rád že aspoň niekomu sa darí. Ja mám schizofréniu a post schizofrénnu depresiu. Neviem ako si s tým poradiť. Mám sa síce fajn v poslednom čase. Hlasy, bludy, haluzy nemám. Len som menej aktívnejší, koníčky mám. Mám slabú koncentráciu, motiváciu, emočnú plochosť a anhedóniu a ja neviem, že čo s tým. Bolo mi povedané, že depresia je súčasť choroby a bude asi navždy. Pýtal som sa aj mojej veľmi dobrej psychologičky, ale nevedela mi poradiť nejaký postup, aby tá depresia odoznela. Tak začínam si myslieť, že už sa to nedá, aby som sa cítil dobre. Postschizofrénna depresia je asi špeciálny typ depresie.

DarkThought

Ďakujem za napísanie skusenosti, ja momentalne trpím depresiou už rok, mám za sebou aj pokus o samovraždu. Môžem sa spýtať, ako to vyzeralo v tej nemocnici, bola to nejaká psychiatrická liečebňa? A pomohli ti len tie likey, či si chodila aj na terapie?

La

Veľmi pekne napísané a motivujúce. Som rada, že opäť žiješ naplno. Je to veľký úspech a tvoja veľká zásluha, keďže si vydržala a bojovala v ťažkých chvíľach.

Keď človek verí v budúcnosť a hlavne, keď verí v krajšiu a lepšiu budúcnosť, tak ju v tom momente začína tvoriť.

Vo svojom živote tiež bojujem s nejakými problémami a viem si predstaviť aký je to dobrý pocit, keď sa niečo podarí a problém sa vyrieši. Ja zatiaľ nie som úplne v cieli s tým čo ma najviac trápi, ale viem, že raz budem. Momentálne mám pocit, že svoj cieľ vidím na druhej strane priepasti a ten posledný most, ktorý musím zdolať je najťažší. Ten pocit, keď cez neho raz prejdem si predstavujem už teraz.

Veľa šťastia všetkým.