Nebaví sa so mnou kolegyňa v práci

Príspevok v téme: Nebaví sa so mnou kolegyňa v práci
Bambi123

Ahojte, neviem či sa potrebujem len vyrozprávať alebo chcem aj nejakú radu, sama neviem.
Problém je ten, že sa so mnou kolegyňa v práci nerozpráva už nejakú dlhšiu dobu (1,5-2mesiace), neviem presne odhadnúť časový úsek.
Problém nastal, keď som si chcela zobrať dva dni dovolenku, pretože mi prišla rodina zo zahraničia a ona nebola schopná ma zaskočiť, pretože ona má dovolenku a nebude predsa chodiť na dva dni do práce. Sme malá firma, je nás 5. Sme prakticky závislé jedna na druhej, pretože pracujeme v takom odvetví. Podstata je že máme 3 nadriadené + my 2. Čiže naraz dovolenku si brat nemôžeme. Takze som samozrejme bola trochu urazená, že to je nefér. Ale preniesla som sa cez to, až tak, že som ochorela. Dva dni som chodila ako mátoha, ťahala som 12ky tak som povedala nadriadenej, či si nemôžem zobrať voľno na 1 deň (ešte pred tým ako mala dovolenku) , lebo už nevladzem a cítim sa malátne. Dohodli sme sa o 6 večer, keď sme už boli v robote len my dve. Takze ta kolegyňa nevedela, že na druhý deň neprídem. Takze som teda neprišla, ležala som tri dni ako bez duše a odvtedy sa so mnou absolútne nebaví. Trieska dvermi, zdraví sa mi typu dobrý a dovidenia. Žiadne feedback keď niečo chcem. Pridáva na Facebook statusy typu, falošných ľudí si dávam od tela ďaleko a podobne. Problém nie je v tom, že sa so mnou nerozpráva, ale problém je v tom, že ma to vyčerpáva ako fyzicky, tak aj psychicky. Nedokážem sa sústrediť na 100tný výkon a potom tu energiu - “bojovú” prenášam aj domov. Potom som nervózna na rodinu, priateľa, plačem a sťažujem sa. Oni mi vždy povedia, že mám vydržať, že to prejde, že mám super prácu, vynikajúcich nadriadených, dobrý plat, baví ma to. Tak si z toho nemám nič robiť. Lenže mna to ťaží na srdci. Problém je ten, že všetky sa jej bojíme opýtať, čo ma proti mne, lebo nevieme , čo od nej čakať. Či začne ziapať, či mi začne robiť ešte aj iné veci napriek. Absolútne neviem, čo mám od nej čakať. Vyhýbam sa jej pohľadom, slušne sa pozdravím ale viac nekomunikujem a ubíja ma to. Som dosť spoločenská a mám rada príjemnú atmosféru. Nadriadené sa tiež čudujú, ale nejakým spôsobom do toho ani nechcú zabŕdať, pretože s jednou nadriadenou sú najlepšie kamarátky. Otázka je, čo mám robiť ? Mám ju stále ignorovať a správať sa ako ona ? Alebo sa jej mám opýtať? Problém je ten, že keď sa jej opýtam , čo ma za problém, tak sa bojím, že keď začne kričať, tak ja nebudem vedieť reagovať, lebo ani neviem na take situácie reagovať. Alebo mám odísť z práce? Keď mám ísť do prace, tak sa mi ťažko vstáva, ťažko zaspáva, trasie ma a bojím sa, čo bude. Ďakujem Vám za odpoved.

olivka1987

Tak toto sa v zamestnaní stáva dosť často a ešte keď je čisto ženský kolektív. Buď sa nad to budeš musieť povzniesť alebo si nájsť novú prácu.

mircok

ako je to podla mna bezna vec, no vo vela pripadoch aj zbytocna. veci a aj na pracovisku, si to proste treba vsetko vyriesit a mat tak povediac cisty stol

mili2000

poriadne, ale naozaj Poriadne to rozdýchaj, dať to preč, lebo, keď to zlé berieš na seba, môžeš si ublížiť. Je to ťažké, ale dá sa to. Všade sa teraz tlačí na ľudí, bezohľadnosť je bežná. Neber si to Ty.

stylelucky

Nenechaj to tak, lebo sa to bude casom len zhorsovat a len sa proste nebudete spolu bavit a nakoniec ani nebudete vediet preco. Vyrieste to co najskor

nurse87

to sa stava, hlavne zenskom kolektive...samozrejme ta chapem, ze takto sa tazko pracuje a ak to takto nechate tak obe vas to zozerie...normalne sa porzpravajte, ved ste dospele osoby...tako sa zduvat ako v skolke nema zmysel...

irga85

takto sa dlho fungovať nedá. treba si to normálne vyrozprávať medzi sebou, povedať si kde je problém, vysvetliť si to. držím palce

Parker

V takýchto malých firmách to môže byť často na hrane noža. Veľa ľudí si myslí, že to musí byť super pracovať niekde v kancelárii, kde je pár ľudí, ako niekde na hale vo výrobe, kde sa motajú desiatky ďalších ľudí, ale nie vždy je to tak.
Mám podobnú skúsenosť s kolektívom v malej firme, kde nás bolo cca 6 plus mínus jeden, dvaja. Vedenie bolo stabilné (3) ale zvyšok sa obmieňal. Obmieňal sa z toho dôvodu, lebo vedenie na podriadených len ryžovalo, sľubovalo im hromadu benefitov ale nakoniec neboli schopní ani platiť odvody :D To, že sami vo vedení medzi sebou mali konflikty, že niekedy aj nože lietali, na nálade nepridalo, tak sa všetko postupne vytratilo, ja medzi poslednými a bolo to dobré rozhodnutie, lebo v tej psychiatrii sa už nedalo vydržať.

Teraz pracujem v inej firme, tiež malej, je nás tam nejakých 8, ale kolektív v pohode.

Skús sa porozprávať s tou kamarátkou tvojej kolegyne, ale ak to k ničomu nepovedie, asi zmena zamestnania bude jediné riešenie.

ahjajjaj

Ahoj Bambi, možno by bolo vhodné sa obrátiť predsa len na nadriadenú, tú, ktorá je s tou Tvojou kolegyňou kamoška, nech sa s ňou trochu porozpráva.
Inak si myslím, že by si si to nemala tak pripúšťať k srdcu a nechať si tým negatívne ovplyvňovať náladu. Si v tom nevinne, takže to nie je Tvoja chyba, a keď ona nechce komunikovať, aby ste si to vybavili, je to o jej povahe, a nie o Tvojej. Teba nech zlá povaha iného človeka netrápi, aj keď je k Tebe nespravodlivá. Keď jej nezáleží na Tebe, ani Tebe nemusí záležať na nej.