Nebaví sa so mnou kolegyňa v práci

Ahojte, neviem či sa potrebujem len vyrozprávať alebo chcem aj nejakú radu, sama neviem.
Problém je ten, že sa so mnou kolegyňa v práci nerozpráva už nejakú dlhšiu dobu (1,5-2mesiace), neviem presne odhadnúť časový úsek.
Problém nastal, keď som si chcela zobrať dva dni dovolenku, pretože mi prišla rodina zo zahraničia a ona nebola schopná ma zaskočiť, pretože ona má dovolenku a nebude predsa chodiť na dva dni do práce. Sme malá firma, je nás 5. Sme prakticky závislé jedna na druhej, pretože pracujeme v takom odvetví. Podstata je že máme 3 nadriadené + my 2. Čiže naraz dovolenku si brat nemôžeme. Takze som samozrejme bola trochu urazená, že to je nefér. Ale preniesla som sa cez to, až tak, že som ochorela. Dva dni som chodila ako mátoha, ťahala som 12ky tak som povedala nadriadenej, či si nemôžem zobrať voľno na 1 deň (ešte pred tým ako mala dovolenku) , lebo už nevladzem a cítim sa malátne. Dohodli sme sa o 6 večer, keď sme už boli v robote len my dve. Takze ta kolegyňa nevedela, že na druhý deň neprídem. Takze som teda neprišla, ležala som tri dni ako bez duše a odvtedy sa so mnou absolútne nebaví. Trieska dvermi, zdraví sa mi typu dobrý a dovidenia. Žiadne feedback keď niečo chcem. Pridáva na Facebook statusy typu, falošných ľudí si dávam od tela ďaleko a podobne. Problém nie je v tom, že sa so mnou nerozpráva, ale problém je v tom, že ma to vyčerpáva ako fyzicky, tak aj psychicky. Nedokážem sa sústrediť na 100tný výkon a potom tu energiu - “bojovú” prenášam aj domov. Potom som nervózna na rodinu, priateľa, plačem a sťažujem sa. Oni mi vždy povedia, že mám vydržať, že to prejde, že mám super prácu, vynikajúcich nadriadených, dobrý plat, baví ma to. Tak si z toho nemám nič robiť. Lenže mna to ťaží na srdci. Problém je ten, že všetky sa jej bojíme opýtať, čo ma proti mne, lebo nevieme , čo od nej čakať. Či začne ziapať, či mi začne robiť ešte aj iné veci napriek. Absolútne neviem, čo mám od nej čakať. Vyhýbam sa jej pohľadom, slušne sa pozdravím ale viac nekomunikujem a ubíja ma to. Som dosť spoločenská a mám rada príjemnú atmosféru. Nadriadené sa tiež čudujú, ale nejakým spôsobom do toho ani nechcú zabŕdať, pretože s jednou nadriadenou sú najlepšie kamarátky. Otázka je, čo mám robiť ? Mám ju stále ignorovať a správať sa ako ona ? Alebo sa jej mám opýtať? Problém je ten, že keď sa jej opýtam , čo ma za problém, tak sa bojím, že keď začne kričať, tak ja nebudem vedieť reagovať, lebo ani neviem na take situácie reagovať. Alebo mám odísť z práce? Keď mám ísť do prace, tak sa mi ťažko vstáva, ťažko zaspáva, trasie ma a bojím sa, čo bude. Ďakujem Vám za odpoved.