Silné úzkosti z osamelosti

hm. Ja mám takéto pocity posledné týždne. A pritom neviem prečo to vzniklo.

Som celkom osamelý, nemám nikoho s kým si rozumiem.

Nemas nikoho? Surodencov, rodicov, rodinu, s ktorou si rozumies, jedineho kamarata?

Nemat nikoho a byt na svete sam, blizkych nemat, cudzim neverit, to je skutocna osamelost. Spadas to tejto kategorie?

Zrejme mám nejakú formu sociálnej fóbie. Ten ten okruh ľudí nemám ale potrebujem
Aksuram76 mám mail vedľa mena.
Ani ma nebaví nič robiť, keď necítim pripojenie s ľuďmi. Veci sa mi zdajú márne.

takéto obdobia som mala aj ja a mne veľmi pomáhalo to, že som niečo robila, našla som si hobby

Stellan cítim sa dnes podobne. Rada si s Tebou preberiem co Ťa trápi. Úprimne. Verím že to pomôže aj mne. Na ktorú mailovú atresu Ti môžem napísať?

NIE SOM odbornik. ale pripada mi to ako socialna fobia, co moze pomoct je jednozancne psychoterapia a taktiez udrazviat si aspon lbizky okruh znamych, kamaraov, ktory vedia pochopit a poradit..drzim palce

Psycholog nevidi nejake ine lepsie riesenie ako lieky?

Nájdi niečo, čo ťa "drží pri živote". Knihy, hudba ... niečo, čo ťa solobodí od ťaživej reality. Nájdi niečo v čom môžeš napredovať, posúvať sa ďalej. Kľudne aj kariéra. Len aby si bezcieľne netápal. Každý má o koho sa oprieť ... ja nie. Tak to život zariadil. Nezmením to tým, že mu budem odporovať. Zatnem zuby. Nechám slzy tiecť. A fungujem. Deň za dňom.
Drž sa. Niesi jediný

stellan, tak si to natrenuj na jednom cloveku, daj si stretko napriklad aj odtialto a potom to uz mozno pojde. skusal si vobec?