Ahojte!
Momentalne riesim uz dlhsie taky osobny problem, ktory vo mne uz 2x po sebe vyvolal raz byvali priatel a teraz sucasny priatel.
Obaja totiz tvrdili, ze nevyzarujem taku tu iskru toho, ze som sama so sebou spokojna. Ze som spokojna so svojim zivotom a tym co sa okolo mna deje.
Samozrejme, som realisticky so sebou spokojna a myslim to tak, ze napriek tomu, ze sa deju aj zle veci a su zle dni, stale sa viem nadchnut pre malickosti, ale napr. nemam potrebu to s niekym az tak zdielat. Staci ked si sama uvedomim, ze toto sa mi pacilo a naplnilo ma to energiou.
Obaja mi tvrdili, ze praveze, ak clovek spokojny so sebou je, tak by to asi mal vyzarovat viac a davat najavo viac.
Vyvolala to vo mne otazku, ci som ja v pohode a teda mozno sa len neviem viac prejavit, alebo ci to je skor ich problem a len ich nejake vyssie ocakavania (comu sa skor priklanam aj ja, ale som dost na pochybach uz).
Pytala som sa na toto aj viac svojich kolegyn a teda, nestotoznuju sa s mojim byvalim a sucasnym.
Zaujimal by ma nazor ostatnych, pripadne ci sa s tym uz niekto stretol :)
