Ahojte, som 27 ročný chlap. Celý život som nemal ľahký, šikana od 13 rokov do 17, 3x som skončil na psych.liecebni, som uznaný ako polovičný invalid (stredne ťažká depresia a úzkosti), žijem s rodičmi, prácu nemám.
Neviem čo robiť, ale takto žiť nechcem. Neviem prečo ale veľmi túžim po žene, rodine a deťoch. Neviem ale ako z toho kolotoča von, kde si nájsť prácu, kde bývať, či vôbec mám šancu splniť si sen. Kontakt so ženami nulový, vždy mám v hlave len pochybnosti. Inak som celkom fesak, športujem, behavam, som dobrý, milý človek, mám rád prechádzky, prírodu, knižky, lásku.
No neviem ako z tejto bubliny von a žiť plnohodnotný život.
Čas beží, roky pribúdajú, mám aj pozvanie na rande, no neviem čo robiť, neviem kde pracovať, bývať, čo robiť. Je to tak všetko ťažké že občas som fakt smutný.
Prosím poraďte ako ďalej-život,láska, problémy
snejty, keď sa opýta psychiatričky, či môže pracovať, dostane odpoveď nech to skúsi a uvidí. Rovnako je to so mnou. Spýtala som sa lekára, či mi odporúča ísť pracovať, alebo si vybaviť invalidný dôchodok. Nech skúsim oboje....
takže asi tak....
Čo sa týka života ako takého: každý má svoje trápenie. Je dôležité, ako sa k tomu postaví. Podľa mňa by mohol autor pomáhať príležitostne susedom, známym, keď sa sťahujú, alebo keď potrebujú niečo. Tým začať a potom skúsiť prácu na skrátený úväzok.
Ahoj, tiež mám psychické problémy (schizofrénia) a zdá sa mi, že už 4 roky zastal som v čase. Mám 31 rokov a stále nič. Ja som urobil aj isté kroky, aby som spoznal nejaké ženy, ale prerátal som sa. Myslel som, že nejaké dievčatá vo svojom veku spoznám na psychiatrickom stacionári a že si budeme rozumieť, ale žiaľ ženy v mojom veku nie sú. Vlastne dlhý čas som bol na stacionári benjamínkom. Chodím od 27 a bol som jasne najmladší. Teraz som si dal za cieľ po korone skúsiť zväz zdravotne postihnutých, že aké tam budú ženy. Keď ani tam mi to nevyjde tak neviem, že čo budem robiť… Mne by stačila len polovička, som zmierený s tým, že nebudem mať prácu. Nejaká polovička musí byť.
Prvym krokom by mohlo byt to, ze sa spytas svojej psychiatricky ci ti odporuca pracovat.
