Ja a matka

Zdravím chcem sa s vami podeliť a moju skúsenosť skorej viacej negatívnych skúseností s mojou matkou . Ako decko som bol adoptovaný milujúcou rodinou z detského domova v BA . Všetko bolo krásne bytovkový život rýchlo som si zvykol kedže som mal len dva roky a dodnes som im zato vdačný . Dovtedy kým sme sa nepresťahovali to bolo super potom sa to začalo meniť ved šak puberta grázloviny ale vzťahy s matkou neboli tak naštrbené ako teraz . Sestra odišla za mužom do iného mesta a ja som ostal sám s rodičmi vo velkom dome . Nikdy som tu nemal rád idiotskí ľudia a nuda všade naokolo ale k veci . Mama vždy lipla k sestre a mňa brala ako nejakú vedľajšiu koľaj na ktorej si môže vykričať svoje nervy . Nerozumiem tomu viem že niesom svätý otec ale vždy som sa sňou snažil nadviazať nejaký kontakt no ona len sedí nepočúva alebo gúla očami a štve ma to lebo nie vždy to tak bolo . Tak sa nemám ani ským porozprávať a otec ten sa radšej zavre a číta . Ako chápem byť na jeho mieste tiež spravím asi to isté . Uráža ma ked sestre sa nechutne pchá do zadku a mne nevie na meno prísť .. aký to má význam takýto vzťah ? dochádza jej vôbec že ja som nikdy mamu nepoznal a že ona sa ju ani nesnaží nahradiť ? Chcela ma vôbec niekedy ? či sa už pohrala a stačilo . Lebo mne to tak príde . Neberte to ako sebalútosť som už dospelý tak viem očom píšem a stojím si za tým a toto mi nepríde normálne takéto chovanie . Momentálne si hľadám prácu kedže aj o tú som prišiel a hľadám si ju preč v mojej rodnej Bratislave chcem si žiť svoj život a možno si budeme bližší po čase . ale neviem ... Hovorí sa že krv nieje voda a ona je dosť zložitý človek na pochopenie a asi sa to nezmení kedže má svoje roky . Je mi to ľúto hlavne kôli otcovi vždy sa omňa staral ale ja tu mám doma kôli nej peklo a hádať sa sňou kôli každej kravine proste nebudem .