Mám pocit, že priateľ veľa pije

Nikdy som si nemyslela, že niečo také budem riešiť, ale som tu. Mám priateľa, ktorý podľa mňa veľa pije. Nemá prácu doma, ale v zahraničí, takže niekedy je doma aj 3 mesiace, potom je 3 týždne preč a týždeň doma, strieda sa to. Tvrdí mi, že keď je v zahraničí, tak nepije, že si dá len pivo večer po práci, to mi ani tak nevadí. Pivo mi nikdy nevadilo, aj keď z jeho úst som veľakrát počula, že celý deň od rána myslel len na pivo a večer sa už teší, ako si ho dá (o mne tak nikdy nevravel, že na mňa myslí celý deň). Keď je doma, sám, dá si tiež len pivo. Problém je asi jeho partia, pretože s ňou chodí veľmi často. To znamená, že sa pije v piatok aj v sobotu pálenka a v nedeľu si dá len pivo. Niekedy pije aj cez týždeň, raz sa stalo že o 12 na obed v stredu si dal už tri pivá a dve poldeci k tomu. Cez deň, keď mi tvrdil, že je doma, tak som semtam zistila, že sedí v krčme. Potom som sa stalo viackrát, že sme boli dohodnutí, že napríklad v sobotu pôjdeme na výlet a v piatok večer sa opil tak veľmi, že nemohol šoférovať a už vôbec so mnou nemohol byť, lebo celý deň prespal (niekedy pil od večera do rána, keď už som sa ja zobúdzala). Toľkokrát som ho prosila, aby ten alkohol obmedzil, aby bol viac so mnou, viac sa mi venoval. Nikdy som mu nezakazovala, len keď som už videla, že to preháňa, skôr som ho prosila, aby nepil, aby si nedal ďalší. Aj tak si dal. Aj keď sme sedeli na pive spolu a niekto z kamarátov mu poslal poldeci pálenky, vypil to, aj keď mi sľúbil, že v ten večer nebude piť. Pivo som mu kúpila aj sama, keď bol u mňa, aby bol spokojný, ale naozaj ma nebavilo každý piatok chlastať do rána, pozerať sa naňho ako nevie ani artikulovať a umývať po ňom zvratky na podlahe (dobre, to sa stalo raz). Keď som mu naznačila, že má problém s alkoholom, urazil sa. Veľakrát mi sľúbil, že sa zmení, že prestane, pár týždňov vydržal byť „čistý“ a potom prišla tzv. fáza opustenia sa, ako to on nazýval, keď pil 3 dni vkuse od večera do rána, bez sprchy, trochu sa len vyspal a ráno pokračoval. Po týchto troch dňoch za mnou prišiel s prosíkom, že ho to mrzí, že sa potreboval len tak odviazať a už je v pohode, už je pri mne. Som z neho naozaj už v strese, reagujem podráždene, nie som ten typ ženy, čo drží chlapa nakrátko, preto mi je proti srsti povedať mu, že dnes nejdeš von, tu budeš so mnou. Lebo aj keď sme boli spolu a on mi povedal, že by rád išiel s chlapcami na pivo, tak ja som odišla domov, aby mohol ísť, okej nahnevalo ma to, celú cestu domov (bývala som tak hodinku cesty od neho) som plakala, že uprednostnil ich pred večerom so mnou, ale chcela som, aby bol šťastný. Musím poznamenať, že sa vídame tak 3x za mesiac na pár dní, takže s kamarátmi trávi omnoho viac času ako so mnou. Nemám preto pocit, že ho dusím, ale on mi to vyčíta, že ho nenechám dýchať, že má pri mne dosť priestoru a uvedomuje si to, ale potrebuje ho viac. Naši spoloční kamaráti mi o ňom vraveli na začiatku, že veľa pije, ale nevedela som, že to bude také. Keď má niekto narodeniny alebo je nejaký sviatok (Vianoce, Veľká noc) chytá ma už panika, čo to zase bude. Zo začiatku, keď bol opitý, šepkal mi pekné veci, ako ma miluje, ako vidí budúcnosť so mnou.. neskôr po pár mesiacoch vzťahu, keď bol opitý, urážal ma. Povedal mi už veľa škaredých vecí, ktoré potom oľutoval, keď vytriezvel. Vraj nevie, prečo to povedal. Naozaj už neviem, čo mám robiť.