Ahojte ako zvládate život s týmito poruchami ja už ťahám 1 rok :D to bolo teraz 3. a pomaličky si zvykam.... je to ťažké ale ide to ... neviete o nejakej skupine alebo niekde kde by sme sa mohli navzájom podporiť? :) U mňa to spustila predmenštruačna dysforická porucha zo začiatku sa to teda viazalo iba na ,,moje" dni ale po pol roku už to samozrejme prešlo na celý mesiac keďže už som mala strach zo strachu čiže som myslela na záchvat denne. Neskutočne ako si môj mozog dokáže v kuse hľadať niečo z čoho mať paniku alebo uzkosť :D zo začiatku 1. panika myslela som si že zomriem 2. atak myslela som si že mam nejaké choroby, 3. atak myslela som si že sa zblaznim a niečo si urobim 4. že niekomu niečo urobim 5. strach že začnem počuť hlasy 6.v strachy že sa zblaznim 7 strachy že ochoriem a furt sa sledujem či mi nezačina šibať či sa mi nezda môj manžel cudzi či a či a či nemam nejaký problém a tak ďalej zo začiatku som mala ťažké zachvaty nemohla som dychať triaslo ma atď... naučila som sa nadychnuť nosom vydychnuť ako cez malu slamku stačí 3x a pomôže mi to... začala som športovať, nestresujem sa zmenil sa mi život a k lepšiemu maľujem, učim sa angličtinu... buduci rok si idem splniť celoživotný sen, je to ťažké ale hovorím si je to iba porucha ...všetko je v poriadku a nejak to funguje lieky neberiem u psychologičky som bola povedala na 2.sedení že nemusím chodiť že to zvládam perfektne...teším sa z toho ale rada by som našla niekoho s kým by som sa podporovala ... :) :) alebo skupinu však viete ako to je poraziť vlastne myšlienky a neveriť im..viem že nas je veľa :( :)
ako žijete s úzkostnou a/alebo panickou poruchou??
Aj toto je jedna z možností:
reset.me
Prosim ta Marek, ako by si si poradil, keby tvoje priznaky boli ako moje, hned na zachod. Lebo proste, ja keby ze na ten zachod nejdem, tak sa doslova a dopismena poseriem vonku medzi ludmi. Nejake busenie srdca a motaky su proti tomu este malina :(
"Když vpustíš do nitra strach, když si jej navlékneš jako známou košili, pak můžeš říct: "To je jen strach, ale nemusím mu podlehnout. Beru jej takový , jaký je.""
Mitch Albom Tuesdays with Morrie
Pozor, tento príspevok je od používateľa, ktorý často do diskusie vkladá obchodné ponuky.
velmi tazka,zla energia niekoho z blizkeho okolia,je potrebne ju zastavit
ďakujem ani ani nevieš ako mi tvoj komentár pomohol :)
ja som sa z panickej poruchy dostal sam a za dva tyzdne. nevidim dovod sa tryznit nejakou neexistujucou fikciou. po niekolkych atakoch som si uvedomil jednu zasadnu vec: ze nikdy som neodpadol, nic sa mi nestalo, ziadna krv nic. vtedy mi doplo: akoze coho sa mam teda bat? normalne som si zacal vyvolavat ataky sam. a este som ich silil akoze: to je vsetko? podme este, este. nech to bolo akokolvek silne, nic sa nestalo. a ked som si toto uvedomil, postupne za par dni prestali. ako keby som ich prestal sam zivit. nestoji to za to, je to len oblb sam na seba. naco to mam riesit? nie je to nebezpecne, nic sa nikdy nestane. blbost sa tym vobec zapodievat.
aj teraz raz za mesiac pocitim, ze ide, tak sa nebranim. reku, no sak daj, nezaujima ma to, atakuj kolko chces. a ako keby sa to urazilo, alebo co. a zmizne to. je to len v hlave. sugescia, autosugescia. nestoji to za rec. ani za temu, nic..
