Dobrý deň, viem, že nie ste odborníci, ale mám otázku. Všetko to začalo asi pred rokom a pol. Narazila som na stránku propagujúcu anorexiu. Kedysi som takéto stránky navštevovala, ale vôbec mi to neprišlo super, prišlo mi to úplne choré. Lenže vtedy mi to už nepripadalo choré a povedala som si, že som tučná a musím schudnúť. Tak som na to išla typicky - obmedzovaním stravy a cvičením. Veľmi mi to nešlo. Odvtedy sa u mňa striedajú obdobia, počas ktorých hladujem a extrémne cvičím, a obdobia, počas ktorých jem takpovediac normálne. Lenže aj počas tých "normálnych" období mám v hlave to, že koľko má to jedlo asi kalórií, koľko kalórií budem musieť spáliť atď. Ešte nedávno som opäť držala dosť drastickú diétu a extrémne cvičila, lenže bola som po nej strašne unavená, bolo mi strašne zle od žalúdka.. nedalo sa to vydržať, tá bolesť žalúdka bola strašná, tak som si povedala, že musím vymyslieť spôsob, ako jesť a zároveň nepribrať. Skúšala som si vyvolávať vracanie, no neúspešne. Ešte aj teraz mám výčitky po jedle, myslím si, že si nezaslúžim jesť, tak 90% mojich myšlienok sa točí okolo jedla, mám nutkanie vracať po jedle... No snažím sa jesť normálne, udržať v sebe to jedlo. Ale mám už z toho fakt depky, včera som nezvládla pocit viny po jedle a ublížila som si fyzicky. Mala by som podľa vás vyhľadať odbornú pomoc?
Je možné že trpím PPP?
To áno, dnes som sa o tom rozprávala s kamoškou a tá mi tiež hovorila, že nemám toľko počúvať iných ľudí... no neviem... Asi by som nemala toľko počúvať iných ľudí, v tom máš pravdu, no počuť niektoré poznámky od najbližších je fakt nepríjemné. Ale asi by som to už mala začať riešiť.
Zas tak nemusis pocuvat okolie...stihlost krasa...co ja viem...podla mna podstatne je sa citit dobre vo vlastnom tele...som sice pekna a stihla ale jedavam 5 krat za den.. stale mam plne brusko a cvicim ked sa mi chce. Stravou sa da udrziavat vaha jednoducho. Urcite si kocka ;-) a nie vzdy kazdemu vyhovies :-) je to normalne.
Áno, premýšľala som o tom, prečo to robím. Možno je to aj preto, lebo moji rodičia vždy zdôrazňovali dôležitosť štíhlosti, krásy atď. A keď toto do teba hustia odmala, ťažko tomu nepodľahneš. K tomu sa pridalo aj zopár nie úplne najcitlivejších poznámok na moju vzhľad a hmotnosť, práve od ľudí, ktorí sú mi najbližší. A ešte zopár nepríjemných vecí... nebudem to tu všetko rozoberať... Ale nechcem a ani nemôžem ukazovať len na druhých. Podľa BMI kalkulačky mám normálnu hmotnosť. Stále mám nutkanie chudnúť. Pokúšam sa prestať, no nedarí sa mi. Každopádne ďakujem za tvoj príspevok, pomohlo mi to.
A premyslala si niekedy vobec nad tym, preco to robis? Preco tak zmyslas? Coho sa bojis, co ta trapi? Mne pomohlo toto. Uvedomit si, ze som sa hnala za niecim, aby som bola dobra pre inych, az tak, ze som to hrotila do extremov. To nie je vobec cesta. Ked chces chudnut (a mas z coho) tak chudni, ale zdravo. Jedlo si dopraj, primerane svojmu dennemu vydaju, sportuj, ale aj to s mierou. Ale hlavne ziadne zvracanie, prosim ta. A najdi si nieco, co ti zamestna mysel, nejaku zalubu, ktorej sa budes pravidelne venovat. Mne tieto dve veci velmi pomohli, vlastne uplne. Treba sa naucit pracovat so svojou psychikou a mat sa rada taka, aka si. A to sa stavim, ze si iste pripad ako ja, ktory ani nepotrebuje chudnut, ale si to len myslis.. ako ja kedysi. Ale vyzor nie je to najpodstatnejsie... A este co sa tyka tej odbornej pomoci, je to na tebe, ci vyhladas. Osobne si myslim, ze dobry psycholog ta aj tak len nasmeruje, popostrci tam, kam sa mas dostat a uz je len na tebe, ci si najdes cestu, ktorou co najviac alebo uplne eliminujes tieto myslienky, alebo nie... Takze de facto, je to len na tebe. Drzim palce.
Ďakujem za odpoveď. Áno, ja si to uvedomujem, že to nie je normálne a chcela by som prestať. Tak veľmi, ani nevieš ako moc. Len mi to nejde tak preto sa pýtam.
Si dalsi priklad dievcata, ktore si necha vymyt mozog dnesnou povrchnou dobou v snahe dosiahnut nedosiahnutelny „ideal krasy”, ktory visi pomyselne vzdy vyssie, nez kam sa svojim nezdravym zivotnym stylom snazis dostat.
Ak si v stadiu, ze si vies priznat, ze toto tvoje konanie nie je normalne, da sa s tebou este nieco robit. Co sa tyka vyhladania odbornej pomoci, je to smutne, ale necakaj zazraky. Odporucam ti vyhladat nejakeho kvalitneho psychologa v okoli, s pomocou ktoreho by si prisla na to, kde toto cele v tebe zacalo a preco to prepuklo.. Iste to ma hlbsi dovod, nez si myslis. No hlavne si musis pomoct sama. Musis si uvedomit, ze takto ta necaka nic dobre. Pozri si na youtube videa od „abstinujucich” anorekticiek.. tie zeny su v podstate matohy, nie su schopne uz niekolko rokov prijimat teple jedlo, ich telo to nevie prijat, su len na ovoci a suchej, vyzivne nehodnotnej strave, vypadavaju im vlasy, trpia osteoporzou, nemaju menstruaciu, nemozu mat deti, maju slabu imunitu... a to je len malinkaty zlomok toho vsetkeho, co ta moze cakat, ak sa neuvedomis. Ked uz do toho spadnes uplne, priemerna doba liecby z PPP je 5-7 rokov (ak sa nemylim), a aj to len v pripade, ze si osoba svoj stav uvedomuje, chce sa liecit. Realne je ale liecba celozivotna s tym, ze v istych tazsich obdobiach v zivote do toho mozes zasa upadnut a cely kolotoc zacne odznova. Takze ked sa ti toto oplati len pre to, aby si vyzerala ako „modelky” na instagrame, ktore si tri hodiny hladaju vhodnu pozu, aby vyzerali na fotke super-ultra chuducko, bez faldikov, krasne, dokonalo, so spevnenym telom, vysportovane.. pritom to tak uplne nie je, no to uz nikto skrz fotku nevidi, tak len tak dalej. Len si zvaz, ci to stoji za to znicene psychicke a fyzicke zdravie, ktore ti uz nikto, ani ten najlepsi lekar, nevrati spat.
