ta. zmysel nášho života je ten, že sme. nič viac. nemáme žiadny vznešený, alebo iný význam. sme tu, lebo k tomu boli podmienky. vyskytli sme sa tu ako huby v lese. alebo stromy. nerozmýšľajú nad svojim zmyslom, či významom. len sú. strom robí robí to, čo je pre neho prirodzené, čo má v dna. čiže výmena/premena energií za účelom dosiahnutia rovnováhy v lese.
to isté aj človek. nemáme žiadny iný a hlbší význam, ako robiť to, čo je pre nás prirodzené. pracovať s energiami čo najjednoduchšie sa snažiť prežiť. aby sme neumreli na hlad, chlad a smäd. a rozmnožiť sa. za predpokladu, že sme týmito činnosťami nenarušili akúkoľvek rovnováhu, ale že sme k nej prispeli. celodenné zháňanie jedla, vody, budovanie prístrešku v prírode ťa dostatočne fyzicky a aj mentálne zamestná. modernou dobou sme sa toho zbavili a čo je horšie, vychyľujeme seba a svoje okolie z rovnováhy.
takže celý význam je byť a robiť to, čo je pre nás prirodzené. na fyzickej úrovni to vyššie a na mentálnej zase spracovávať myšlienky. niečo príde, spracujeme to mozgom a egom a vypustíme prípadne von, alebo transformujeme do skúsenosti, vedomosti, zážitku. na sklonku života to odovzdáme ďalšej generácii a tak ďalej. a načo to celé? ide len o prežitie živého. o nič iné nejde. všetko sa odvíja od prvého a základného pudu: pudu prežitia. tam hľadaj odpovede. ak ten nasýtiš, budeš spokojný.
niekto ho nasýti novým príspevkom na instagrame, niekto rezňom, niekto prečítaním knihy. všetko je však robené so zreteľom na naplnenie žalúdka a na rozmnoženie sa. každá naša aktivita a činnosť existuje len a len kvôli týmto dvom veličinám.
Naša kultúra propaguje škodlivý mýtus, že by sme sa mali usilovať o to, aby sme boli čo najdlhšie v pohodlí, aby bol náš život len príjemným a aby sme čo najviac odolali ťažkostiam. Jednoducho nemôžeme byť spokojní alebo v pohode po celú dobu. Nemôžeme ovládať všetko. Snaha dosiahnuť trvalý komfort a kontrolu nás duševne vyčerpáva a zabíja. A nie aktuálny stav.
Čiže ak si prázdny, bez zmyslu života, tak si sa odstrihol od toho čo chce spoločnosť. a zatiaľ si sa neprilepil k tomu, prečo si sa tu vyskytol. ja riešim podobné.. dosť málo vecí ma dokáže potešiť, alebo ohúriť. všetko je tak plytké, primitívne a na chvíľu. preto plánujme návrat do prírody. pozemok mimo civilizáciu. sebestačný, bez elektriky. postaviť si príbytok z toho, čo príroda ponúka a splynúť s ňou. trebárs aj celý deň nerozprávať. len vnímať les, zvieratá, rastliny. celý rok sa chystať na zimu. čiže pestovať, zbierať, sušiť atď.
nehovorím že zanevrieť na spoločnosť. nemám dôvod. ale brať a dávať jej rovnako. teraz mám pocit, že jej dávam viac, ako ona mne. budem si ďalej platiť zdravotné odvody, budem dobrovoľne nezamestnaný. vyžijem z minima. nejaké peniaze si privyrobím svojími aktivitami, niečo ubytovaním. už teraz si pečiem sám chlieb, robím kefír, suším mäso, pestujem bylinky, zeleninu, huby atď. len som stále na dedine medzi ľuďmi.
tak plánujem toto preniesť niekam mimo. viem že to sú také naivné pochody, ale to ma bude napĺňať. v prírode vyrastám od nula rokov, stále ma to tam ťahalo a ťahá. nemám žiadne nároky od života na kariéru, peniaze, či statky. tudiž sa cítim v tejto dobe a spoločnosti akoby naviac a stratený. nebudem tu nikomu chýbať, ale znova v tej prírode nájdem seba.