Úzkosti, zlé nálady zo samoty, 25 rokov bez milostného života... Asi je to aj tým, že sme aktuálne oddelení od spoločnosti a mám "viac času" rozmýšlať nad týmito vecami.
Dá sa to vôbec zvládnuť nejako? Už toľkokrát som si myslel, že som sa s tým vyrovnal, prekonal to. Ale stále sa to vracia. Dá sa to nejako prijať, zmieriť sa s tým? Nehovorím, že sa chcem vzdať a neskúšať šťastie, len by sa to ľahšie robilo s pokojom na srdci... chcem to vnímať tak, že čo má prísť príde a nič som nezmeškal a nič hrozné sa nedeje...ale proste si to neviem vsugerovať a presvedčiť sa na tento pozitívny nadhľad...nechcem ísť ani k psychológovi ani k psychiatrovi,
A je to tu zase...
1994ka
La
Snubka, prečítaj si to celé ešte raz, ale tento krát s porozumením. Nepochválila si sa do ktorej kategórie patríš ty... (prečo asi?).
Snubka
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
La
Snubka, ja sa tu nehrajem na posudzovateľa vzťahov, a preto ma nestavaj do tejto pozície - každý má svoj rozum, svoje predstavy a podľa nich si aj žije. Reagovala som na tému a delila sa o svoju skúsenosť a pozorovanie.
Od teba je nevhodné, že ako reakciu na môj príspevok pokračuješ v škatuľkovaní ľudí a pridávaš štvrtú kategóriu - tí, ktorí snívajú o fatamorgáne. Do akej kategórie patríš potom ty, resp. si patril/patrila kým si nebol/nebola vo vzťahu? Napíš svoju odpoveď, nehanbi sa...
Tiež je nevhodné, že sa zameriaš práve na toto a neprispeješ autorovi témy niečim užitočným. Autor si už vyberie čo mu bude blízke.
bestt3
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Snubka
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
La
Vidím, že som sa niekoho dotkla.
Vôbec sa tým neutešujem, len konštatujem. Pre mňa samú by bolo veľmi povzbudivé a optimistické do budúcnosti, keby som videla, že ľudia vo všeobecnosti spolu žijú a vychádzajú dobre. Viem, že aj takí sú, ktorí majú pekné vzťahy, a preto čakám práve na taký - je to čisto moje osobné rozhodnutie a netreba to odsudzovať. Nie každý single je namyslený, zakomplexovaný alebo promiskuitný.
Možno to bolo odbehnutie od témy, ale nedá sa poprieť, že sú aj vzťahy, ktoré sú "toxické". Či chceš povedať, že také nie sú? - potom prečo existujú rozchody, rozvody, týranie, a pod.?
La
Úplne to chápem - raz ma to, že som sama, trápi viac, niekedy menej a niekedy vôbec.
Ak človek nechce byť sám a túži si niekoho nájsť, tak sa s tým, že je sám len ťažko vyrovnáva. Možno časom si na to človek viac-menej zvykne, ale v živote mu bude stále niečo chýbať. Avšak, na druhej strane, radšej byť sám a mať nádej, že sa s niekým dobrým zoznámiš, ako byť s niekým, kto bude tvoj život ťahať k horšiemu! - len si všimni aké majú niektorí ľudia vzťahy, bol by si nemilo prekvapený.
Podľa mňa sa k psychológovi ani psychiatrovi nemusíš ponáhľať, kým nemáš psychický stav, s ktorým si už nedokážeš poradiť sám.
Momentálne sa sústreď na seba, vzdelávaj sa, staraj sa o seba a mysli pozitívne. Viem, že sa to možno ľahko hovorí, ale pozitívne myslenie má veľký vplyv na správanie. Keď sa budeš programovať pozitívne, tak ťa to môže doviesť k úspechom, ktoré by si možno nečakal. Naopak, keď sa budeš programovať negatívne, tak podvedome budeš robiť všetko čo k tým všetkým negatívnym veciam povedie.
Nikdy sa nevzdávaj a nech to trvá ako dlho len chce!
