Ahojte, chcela by som vedieť či mi niekto neviete pomôct s mojim problémom. V poslednom čase mám pocit ze uz je to aj nieco vážnejšie, som na strednej skole a kedysi som bola velmi pracovitá a učenlivá a darilo sa mi, naviac som bola so sebou spokojná. Lenže ako som staršia, mam pocit že upadám. Neviem sa vôbec koncentrovať a mám problém s počúvaním. Podobný problem mam aj s ľudmi. Mám pocit že každeho od seba odháňam, stale si myslím a pýtam sa samej seba či som naozaj taký hrozný človek, že nikto pri mne nevydrží. Možno to tak beriem len ja, ale hnusia sa mi tieto pocity a neviem čo s nimi mám robiť. Myslela som aj na to, či nenájdem nejaku odbornú pomoc, ale nemyslím si že by to nejako pomohlo. Unavuje ma každý deň sa vidieť taku akú som, pridem sama sebe velmi neefektívna, neviem sa na nič sústrediť a velmi ma to štve. Navyše som veľmi naivná a stále si hovorím aby som taká nebola, aby som bola viac všímavá voči okoliu a rozoznala naozajstných priatelov od neprajníkov.. ale momentálne mam take hrozne obdobie, že už mám pocit že život nemá taký zmysel, ako som si myslela. Takže ak mi niekto viete pomôcť, budem rada.
Prečo upadám?
- Možno by si potrebovala len vypnúť na chvíľu. -
Natinati, ber to ako prejavy nejakej slabšej poruchy, neber to ako vlastnosť alebo neschopnosť, ktorá Ti uberá na cene. Každý človek je cenný, aj ty si veľmi cenná, aj keď sa Ti prejavujú takéto príznaky.
Neber to teda ako svoju slabosť, nevyčítaj si to. :-)
Skús v niečom na sebe popracovať, vyventilovať hlavu, relaxovať, nájsť si hobby. :-)
Posúvaj svoje hranice,keď prestávaš niekoho vnímať,sústreď sa ešte chvíľu...Vytvor niečo v čom si myslíš, že si dobrá a ukáž to niekomu alebo tu.Vyhodnoť prospech myšlienok ktoré ti najviac behajú hlavou.Niekedy treba aj kormidlom potočiť,inak ťa prúd pobludi.
Stáva sa, že človeku naraz všetko prestane dávať zmysel. Zdá sa, že všetci chcú od neho priveľa a on proste už nevládze a nechce. Aspoň čo sa týka školy. Lebo toho naozaj je vela a mnohokrat su to zbitocne veci. Uplne sa viem stotožnit s tvojimi pocitmi. Tiež som stredoškolačka ... jednotkarka, ktora sem tam zlyha kvôli mentalnej krize :D. NETRAP SA. A nesil to. Niekedy najlepsie co môžeš urobiť je nechať všetko tak a celkom sa odreagovat. A potom si nechat cas na rozmyslanie. Vnimaj seba a svoje vnutro. Len tam najdeš dôvod prečo sa ti deju tieto veci. A co sa tyka vztahu s inymi ludmi, asi takisto. Bud taka aku chces aby ta ludia vnimali a hlavne nestrat samu seba. Hm, ani mne sa to este nepodarilo. Ale viem ze zmena musi prist odomna.
Neviem ci mi rozumies a aj ked nie ... mysli na to ze niesi jedina co sa tak citi:)
S problémami správneho sebahodnotenia a vedomia si vlastnej hodnoty trpí takmer každý mladý človek, ktorý "priveľa" rozmýšľa. Život je však oveľa praktickejší a jednoduchší. Teraz nemáte školu, resp. ju máte na diaľku, a človek je tvor spoločenský. Takže Ti môžu chýbať sociálne väzby. Kamaráti, od ktorých by si dostali spätnú väzbu, že Ťa majú radi, a že si dobrý človek.
Skús si však položiť otázku, či si niekomu v živote chcela niečo ozaj zle, alebo či si niekomu stihla pomôcť, keď potreboval. O mladých je všeobecne známe, že vnímajú najviac seba, až potom okolie, a že sú svojím vekom typicky egoistickí. To je však len určité obdobie, ktoré ubehne. Poradila by som Ti, aby si si každý deň sadla aspoň na balkón na slniečko, alebo niekam do prírody. A aj aby si doma cvičila, a určila si približný režim dňa, ktorým by si sa zhruba riadila.
a co kamaratky alebo kamarati?
Mas nejake konicky? Skus sa odputat od elektronickych zariadeni a venuj sa tvorivej cinnosti.
