Nevládzem

Takže.. Nechcela som písať do diskusného fóra, ale potrebujem radu.. Mam 20 rokov, som s priateľom skiro 2 roky, on má 29 a pochádzame z rovnakej dediny. Normálne sa cítim ako malé dieťa, mama ma k nemu nechce pustiť spať. Už ma nebaví fungovanie typu, som cely deň s nim, uňho doma, a o 24:00 musím byť doma, pretože by bol cirkus. To večne utekanie. Taktiež sa chceme osamostatniť, nájsť si podnájom, ale viem, ze to bude cirkus, pretože ma mama nebude chcieť pustiť z domu. Necítim sa už doma dobre, bez súkromia, stále som obmedzovana, mam az strach z toho, keď poviem, ze odchádzam,co sa bude diať. Študujem na vysokej škole na externom štúdiu a mama ma asi pocit, ze akonáhle s nim budem bývať, tak tu školu nedokončim, alebo ja už neviem, ale každopádne ma to doma ubíja. Cítim, že sa potrebujem osamostatniť, nezit takto zaviazane, nevravím, že si potrebujem robiť, čo chcem, to nie, ale takto ďalej žiť nevládzem. Nedokážem sa už doma ani vyspať normálne.