Chce sa rozísť, lebo nevie čo chce

Príspevok v téme: Chce sa rozísť, lebo nevie čo chce
Vampiric Tyrant

Dobrý večer prajem...Mám taký problém...Som zo Žiaru nad Hronom, mám 17 rokov a moje dievča je z Moldavy nad Bodvou a má 16 rokov. Spoznali sme sa klasicky cez internet minulý rok v júni a asi v októbri začal náš vzťah...Prvý krát sme sa stretli v decembri...Musel som tam ísť na tajnáka, lebo sa chcela rozísť...Túto situáciu som zažehnal asi tak na mesiac...Po dvoch týždňoch mi napísala, že sa takmer pokúsila o samovraždu...To ma totálne dorazilo...Furt som sa o ňu bál a keď mala aj menšiu depresiu tak som volal jej mamine nech dá na ňu pozor a porozpráva sa...Strašne som sa o ňu bál...Potom asi o dva týždne, tesne pred mojimi narodeninami sa so mnou chcela rozísť, lebo jej mama povedala to a to...To som nejako ešte vybojoval, no zase len na mesiac...Tesne pred Valentínom mi znova dala košom (dôvod som radšej ani nechcel vedieť, lebo som bol na prášky už len z toho, že mi to napísala) Bolo to deň po tom ako sme boli spolu cez víkend...A deň pred tým bolo všetko v pohode, akurát ja som bol príliš precitlivený, lebo mi chýbala a čakal ma náročný deň v škole...Zrazu bum...Nepísal som jej asi týždeň a na Valentína dala šancu nášmu vzťahu...Sama povedala, že poslednú a že ju na to prehovorila sesternica...Potom bola naša komunikácia taká, že večer išla skoro spať, sama od seba sa ani neozvala, pomaly mi odpisovala, keď som chcel prísť, tak som kvôli rodičom nemohol, potom keď som chcel prísť znovu, tak bola chorá (to údajne aj bola) a teraz to spravila znovu...Včera som jej musel napísať ja, lebo by mi sama ani nenapísala, no začínam to ľutovať, lebo mi napísala, že nevie či ma miluje a že nevie či by som jej vôbec chýbal keby som sa zo žiaľu zabil...Keď som tam naposledy bol tak mi ešte vravela, že nechce aby sme sa rozišli, a asi dva týždne predtým mi písala, že ma potrebuje...K narodeninám mi kúpila knihu a lístok na Helloween...Myslím, že keby ma nemilovala, tak to nespraví...Má problémy prejaviť city a oproti mojim prejavom to jej to príde asi málo...No ale vravím...Dôvod radšej nechcem vedieť, lebo som rád, že som sa ešte za posledné obdobie nerozsypal...Milujem ju nadovšetko...Chcel som tam aj prestúpiť na ich školu, no keď teraz neviem na čom som, tak zatiaľ sa prestup odkladá...Je pre mňa všetkým...Chce veľa spraviť pre svet, no to môžeme aj spolu, a bude to lepšie keď budeme spolu a budeme sa podporovať...Nedokážem a ani sa s ňou nechcem rozísť...Osobne som na nej videl ako žiarila keď sme boli spolu...Fakt neviem čo robiť...Dať si pauzu a čakať kým mi ona sama napíše?? Alebo dať do toho všetko, bojovať a nevzdať sa?? Keď som bojoval, získal som ju, no keď som sa minule vypol na niekoľko dní, tak som nedocielil asi nič...Fakt neviem...Ale vypnutý som bol aj prvý krát...Jedna stránka mi hovorí aby som nechal ju dýchať, no druhá stránka mi hovorí, že mám bojovať a nevopchať hlavu do piesku...Naozaj ju milujem a je pre mňa všetkým...Celý môj svet, celé moje srdce a duša...Prosím pomôžte mi...Ak tak mi môžete napísať aj na email: metalforever552@gmail.com

Ďakujem vám za pochopenie a pomoc.

S pozdravom
Tomáš

snowflake

ani som to cele nečítala , stačil mi začiatok,.. na svoj vek si takmer dospelý, mal by si uvažovať hlavou a rozmýšlať nad buducnosťou...
čo sa týka tohto kvázi vzťahu, nepoznáte sa, ste cudzí ludia...páči sa ti jedine predstava o nej,... otazka znie či si vies predstavit zivot s psychicky labilnou ? mat s nou deti? dievčina by sa mala v prvom rade liečiť, resp. mali by to riesit jej rodičia čim skor tym lepsie... a pokial sa dievčina psychicky nedá do poridku tak ja by som jej zatrhla mobil, pocitač, net...
najlepšie urobíš ked jej zaželáš vela uspechov v zivote a kazdy pojdete svojou cestou... radsej rozmyslaj nad svojou buducnostou, aby si sa mal v zivote dobre, robil čo ťa baví... študium, práca... a nie si na krk zakvačiť nejaké psychicky labilné decko... a dať sa nou psychicky vydierať... lebo ona sa zabije...ak...neviem co...
predstav si predo mna si jeden psychicky labilný na ulici klakol , bol odo mna starší o 7 rokov, začal revať ako decko a ze on sa koli mne zabije.... povedala som mu ze na mna citove vydieranie neplatí, otočila som sa na opetku a odkračala preč... preslo 10 rokov a predstav si ... žije, nezabil sa...