Ahojte uz som sem pisala prispevok ohladom zmyslu cloveka a naco je toto vsetko co robime atd.. Poslednu dobu (cca 2 roky) ma tato tema dost zaujima ale zas snazim sa neprehanat to tak ako aj v inych smeroch. Obcas precitam nejaku knihu na tuto temu obcas sa stane ze aj najdem nejaku odpoved na moje otazky ale k veci. Poslednych par mesiacov mam pocit ze pre mna je zivot bezneho smrtelnika uplne bezvyznamny. Nemam z nicoho dlhodobejsiu radost. Dalo by sa povedat ze na dnesne pomery sa nemam zle. Po materialnej stranke mi nic take nechyba nemam zlu robotu mam dobry zarobok mam kde byvat toto su otazky ktore trapia vacsinu ludi ale mna nie. Som si vedoma ze materialne veci potrebujeme k zivotu ale nehladam v nich zmysel a potesenie ako ostatni. Su nejake veci v rodine ktore ma trapia ale to je uz dlho a zmenit sa to neda takze sa s tym pomalicky uplne zmierujem. V tom by som tiez az taku zavadu nevidela a v osobnom zivote tiez nie je ziadny vacsi problem.. Mam konicky ktorym sa venujem pravidelne ale takisto je to len chvilkove potesenie potom znova prepadnem do toho stavu "nenaplnenia." Mozno aj viem co a ako a preco a ze tie veci ktore ma stvu mozno obcas na inych a na povrchu si nosim v sebe. Mozno aj tusim kvoli comu sa to deje a vracia sa to pravidelne akurat ze neviem co s tym. Nikto nema stale dobru naladu a nie je pozitivny bez zlych dni. No u mna tie zle momentalne prevladaju. Odraza sa to na tom ze som nespokojna vo vztahu v rodine v praci ini ludia mi idu na nervy cely tento system na svete mi pride sialeny a nezvratny. Stale mam chut a pocitujem potrebu vymanit sa z chapadiel toho vsetkeho a viest uplne iny zivot. Len neviem vobec ako a co s tym. Mam rada samotu ale nie som uplny samotar asi by som ani nedokazala zit niekde mimo civilizacie a pritom vo velkej skupine ludi sa citim nesvoja. Nemam uz ani poriadne potrebu chodit do spolocnosti a celkovo robit to co bezne ini ludia robia. Je to tu vsetko pre mna take umele ludia mi pripadaju velmi naivni a preto nemam vela x chut ci potrebu konverzovat s ostatnymi. Proste nenachadzam dlhodobejsiu spokojnost absolutne v nicom co robim co sa okolo mna deje a pod.
Neviem co mi je
Avery
suhlasim s tebou dnesni ludia su zaslepeni peniazmi a mamonom. Chcu stale viac aj ked maju dostatok vidia v tom nedostatok lebo druhi maju viac. Casto sa s tym stretavam aj v okoli su ludia ktori si ziju velmi dobre nemaju ani zdravotne problemy a su vecne nestastni ufrflani a stale riesia len tie peniaze dokola. Mozno nie som dostatocne voci tomu imunna ze si to tak vsimam ale naozaj tomu nerozumiem ze dokazu vnimam peniaze a bohatstvo ako stastie. Kazda z tych veci kupena za peniaze je pominutelna takisto aj zdanlivy pocit stastia za kratko vyprcha pominie. Ludia si nechaju nahovorit cokolvek su velmi naivni. A prave toto velmi dobre vyuziva system konzumu. Je to na hlavu a neviem ci tento rychlik dokaze nieco zastavit lebo je toho uz prilis. Chamtivost stale rastie s pocitom a potrebou mat viac ktora je neutisitelna. Pretoze aj ked clovek uz dosiahne po com tuzil vzapati chce zase nieco ine nove. Stale dokola. Preto po tejto stranke vacsina asi nikdy spokojna nebude aj ked sa mozno tvaria pred ostatnymi ze ano. Povedia si ked budem mat auto alebo dom alebo cokolvek ine budem stastny.. ale takto to urcite nefunguje. Ako uz bolo spomenute vsetci sa na nieco hraju potrebuju mat pocit dolezitosti nieco znamenat pred inymi mat navrch byt proste najlepsi. Myslia si ze im ten pocit vynimocnosti da titul pri mene dobra kariera vysoka suma na ucte velky drahy dom auto atd.. Zvlastne povrchne a prchave zmyslanie dnesnej doby. A ja pocitujem potrebu vyjst z tohto sialenstva a zit inak nebyt sucastou tohto vsetkeho. Zit v spolocnosti ludi ktori toto k zivotu nepotrebuju neriesia nenalepkuju nesudia ludi povrchne atd..ludi ktori vnimaju jednoduchost a krasu bytia a vazia si tu moznost byt tu. Lebo mam stale viac pocit ze ludia a najma v nasej krajine su vecne nespokojni trpia maju strasne vela problemov lebo majetok lebo peniaze lebo uspech lebo neviem co. Unavuje ma neustale pocuvat ludi okolo seba ake maju problemy a pritom to ani problemy nemusia byt iba oni si povedia ze to je problem. Hraju sa na obete nariekaju nad takymi zbytocnostami ze mi ostava rozum stat. Naozaj nechcem byt sucastou tohto kolektivneho sialenstva
Lenuska, nie si sama s takýmito pocitmi. Už dlhšiu dobu podobne zmýšľam aj ja. Kedysi (keď som bola ešte tínedžer, tak som sa materialistickým statkom tešila, predstavovala som si že keď budem zarábať ako sa budem pekne obliekať, ako si kúpim, čo len chcem atď. Teraz mám 28 rokov a už nejaký rok zarábam, ale po ničom materiálnom netúžim. Aj mobil som prestala používať, okrem hovorovov a SMS. Ľuďom z môjho okolia príde výplata, kúpia si iPhone, a mám pocit, že toto je ich zmysel. Nepáči sa mi ako je každý najepený na mobiloch a postuje na Instagram a neviem čo. Nepáči sa mi kam to smeruje.
Napísala si:
"Som si vedoma ze materialne veci potrebujeme k zivotu ale nehladam v nich zmysel a potesenie ako ostatni." Ako to že to ľuďom stačí k naplneniu? Raz som bola pri debate medzi kamarátmi (hovorili o tom, čo všetko by robili keby vyhrali v lotérii, že by boli šťastní...). Nechápem tú zaslepenosť.
Niekedy tak fantazírujem a predstavujem si ako by som žila v minulosti, v časoch keď boli k sebe ľudia úprimní, nezávideli si toľko, boli dedinské veselice, ľudia boli pre seba komunitou. Tá komunita mi chýba. V móde je individualizmus, no ja som z toho hotová. Viem že je to len rozprávka a ružové to nikdy nebolo. Ale pri takých myšlienkach ma zahrieva pri srdci normálne. Ako by mi moje vnútro snažilo povedať, čo potrebujem. Ale ako to v dnešnom svete naplniť?
swistica-nedostal som sa z toho. Ale aj keď sa povie že anhedónia, tak je to jedno slovo ale môže a to prejavovať dosť rozdielnym spôsobom u každého človeka. Napr. niekto sa nedokáže úplne radovať zo života. Ja to dokážem, ale je to dosť utlmené. Dokážem sa aj zasmiať, ale tiež aj plakať. Ale nie je to takéaké by to malo byť. Ale veľa ľudí ani plakať nevie.
Či som sa z toho dostal-nie. Skúsim ešte ísť za jednou pani, ktorá dáva také bylinky-tinktúry.
Na tomto fóre bola spomenutá aj Albertová z Bratislavy. Myslím si že aj ona by vedela pomôcť podľa toho čo som tu čítal.
Zuzana209
dakujem za tvoje slova mozno to raz skusim aj touto cestou avsak kazdy vnima Boha inak.. preto tieto veci su diskutabilne dalo by sa o tom diskutovat velmi dlho. Ja som na veci okolo cirkvi nikdy nebola vnimam to tak ze cirkev zneuziva toho svojho boha pre vlastne zistne ucely ale nechcem sa tu o tom teraz rozpisovat. Ja vnimam ze je za nasim bytim urcite nieco viac kludne to nazvime aj Boh. Al vnimam to uplne inak ako to ponala cirkev.. Kazdopadne dakujem za radu
Tomass 12345
no napisem ti na toto svoj nazor. Mozno by si mohol trosku vazit slova ked niekomu pises urcite si to nemyslel zle chapem to ale keby to nahodou napises niekomu kto je citlivejsi alebo ma silne depresie nevidi ziadne ine vychodisko mohlo by to mat dost zle nasledky. Tym co si napisal to mozu pochopit uplne inak a zvysok si domysli.. Ja som sice opisala ze nevidim nejaky vyssi zmysel v tomto pozemskom byti tak ako tomu je teraz ale neznamena to pre mna ze tento zivot uz pre mna uplne stratil zmysel a pod. Je to skor nepochopenie tohto sveta a ludi ako zmyslaju ako ziju ake maju priority preco konaju zlo v mene penazi atd. Moja dusa poctiuje potrebu napravy v tomto svete aby zacala zmena no viem ze ja sa v tomto zivote toho nedockam. Ludia su prilis zaslepeni a opantani takymto zivotom. Nevidia nic viac ako robit zarabat minat.. na par vynimiek. Preto mam take pocity lebo aj moje okolie tymto zije vela x by chceli do toho vtiahnut aj mna ale nedovolim im to. Aj prave preto pocitujem tu nespokojnost je to vsade okolo mna a nechcem byt toho sucastou. Tvoja odpoved dava zmysel ano je to vsetko pekne ale aj tak mi to neprinasa upokojenie
Nemáš zmysel života, niečo čo by ta nadchlo a robilo ti radosť. Co ak by som ti ale povedal že existuje prekrásne miesto na ktoré sa človek po smrti môže dostať, toto miesto je večné a je tam len štastie a radosť a to po celú večnosť. Nechcela by si sa na takéto miesto dostať ? Neteší ťa myšlienka že takéto miesto existuje a že máme vo svojich rukách sa na toto miesto dostať ? Nedáva ti to zcela nový zmysel a radosť do života ?
ahoj,
keď si čítam tvoj príspevok, tak tam vidím väčšiu hĺbku.
Píšeš, že máš pocit, akoby bol život smrtelníka bezvýznamný. Potom sumarizuješ podmienky v ktorých žiješ, pričom je jasné, že sa nemáš materiálne ani inak extrémne zle.
Ja som presvedčená, že niekde v tvojom duchu ti svieti "kontrolka" a dáva ti myšlienky, ktoré síce môžu vyzerať divne ale vedú správne. Napríklad túžba žiť "iný" život ako väčšina, ktorú pozoruješ. V závere polemizuješ o tom, ako by sa dalo "oddeliť" od bežného sveta, v ktorom žijeme.
Riešenie vôbec nie je v navodzovaní emócii - napr. nastaviť si cieľ aby som sa viac tešila z jedla, slniečka, psa atď. To všetko je samozrejme dobré a patrí to do balíčka "radosť zo života" ALE dlhodobo to vydrží len vtedy - ak máš ZMYSEL života. A v tom je rozdiel. Ak totiž prídeš na to, kto si a načo si tu - vtedy ťa nebude znechucovať, čo robí väčšina.
Ja som si takouto cestou prešla a podobnú krízu som sledovala aj u svojich rovesníkov - začali zrazu cvičiť, kurz herectva, someliérstva, cestovanie, blogy, party, vínne a food akcie...VŠETKO sa to časom akoby “minulo” a vnútorná prázdnota nastúpila znova. Totiž na konci takéhoto behu za niečím “novým” je zistenie - že to nestačí! Jednoducho nestačí mať zmysel života v tom, že sa ráno zobudíš , ideš do práce, potom domov, telka, internet, priatelia...rodina...občas dovolenka. Každý raz dôjde k bodu kedy začne citíť, že tu musí byť niečo viac.
Ja som to našla až vtedy, keď som sa síce s určitým sebazapretím ale predsa rozhodla skúsiť hľadať Boha. Nemala som v tom čase dobrý názor na mnoho kresťanov ale videla som, že nič iné mi nefunguje a proste tu musí byť niečo viac.
Dnes som veriaca 3 roky a môžem dosvedčiť, že pocit životnej nezmyselnosti u mňa prakticky zmizol. Vnútorne viem, že môj život má zmysel, že tu nie som náhodou. Viem, že Boh je ku mne Otcom a veľa veľa krát mi pomohol, keď som bola v ťažkej situácii. Dostala som novú silu pomáhať iným ľudom, silu odpustiť, silu začať nové veci, v prospech iných...celý môj život sa začal meniť. Aj dnes mám problémy - teda nie je to v tom, že človek zrazu prežíva “raj na zemi” - ale viem úplne jasne rozlíšiť čo je správne a čo nie - nezávisle na tom, čo si myslí väčšina. Stretla som pravých kresťanov, ktorí skutočne žijú Boží život a vidím, že je možné žiť “mimo systém”, pritom s nádejou na večnosť v ktorej sa raz stretnem so všetkými ktorých milujem, alebo ktorí milovali mňa..
Vôbec ti nechcem vnucovať nejaké postupy ako byť kresťanom - chcela by som ťa ale povzdiť aby si skúsila hľadať Boha. Boha o ktorom hovorí kresťanská biblia. Daj tomu šancu...keď vykročíš On ti vyjde naproti...Držím ti palce
Almarinos - tebe sa problem s anhedoniou podarilo vyriesit?
1994ka
dakujem za radu suhlasim a paradoxne aj ked som si vedoma toho ze to nezmenim mozem zmenit jedine postoj k tomu vsetkemu citim sa miestami bezradne a az velmi tuzim aby sa to zmenilo k lepsiemu a potom si zas poviem ok nespravim s tym nic. Este mam co robit so sebou aby som sa dokazala uplne odputat od zbytocne zlych myslienok.
Van-ness
no v podstate ano vystihla si to par slovami musim brat veci viac s nadhladom a brat ich take ake su pokial to nemozem zmenit. Dakujem
Almarinos
Dakujem za radu pozriem si o com to je. Moze to byt fajn ako taka mala napoveda k tomu co a ako aj ked som skor toho nazoru ze kazdy si musi najprv niecim prejst zazit na vlastnej kozi a az tak najst tu ,,svoju cestu"
Takze za 1.-stav ktory opisujes sa vola anhedonia (mam asi skoro to iste co ty).
A ked si taka schopna ako pises (a ovladas anglicky jazyk), mohla by si si pozriet stranky od jednej pani Jackie Kelm. Vytvorila specialny kurz pre takych ludi ako si ty. Je to na stranke www.anhedoniasupport.com.
Najskor to ta pani robila zadarmo ako forum, kde jej ludia pisali, potom to spoplatnila. Nestoji to vela penazi. Neisiel som do toho, lebo su tam aj zvukove nahravky a tomu by som netozumel.
Vsetko je to robene na zaklade vyskumu v oblasti neuroblasticity mozgu.
Niekomu to pomohlo viac, inemu menej.
To je to, co by som ti odporucil namiesto "zbytocnych" kecov okolo toho.
J.Kelm mala sama tieto problemy a pomocou urcitych pravidelne sa opakujucich cviceni sa z toho dostala. Myslim, ze po 3 mesiacoch zbadala na sebe zmenu a ta sa len zlepšovala. Ma aj videa na youtube.
A to ze som pouzil pojem neuroplasticita znamena, ze sa ti budu v mozgu vytvarat nove prepojenia s tymi oblastami, ktore su zodpovedne za.to, aby si sa zacala viac tesit zo.zivota.
Ty hladas tu pricinu, preco ta zivot prestal bavit, ale ta ma biologicky podklad.
Takze za 1.-stav ktory opisujes sa vola anhedonia (mam asi skoro to iste co ty).
A ked si taka schopna ako pises (a ovladas anglicky jazyk), mohla by si si pozriet stranky od jednej pani Jackie Kelm. Vytvorila specialny kurz pre takych ludi ako si ty. Je to na stranke www.anhedoniasupport.com.
Najskor to ta pani robila zadarmo ako forum, kde jej ludia pisali, potom to spoplatnila. Nestoji to vela penazi. Neisiel som do toho, lebo su tam aj zvukove nahravky a tomu by som netozumel.
Vsetko je to robene na zaklade vyskumu v oblasti neuroblasticity mozgu.
Niekomu to pomohlo viac, inemu menej.
To je to, co by som ti odporucil namiesto "zbytocnych" kecov okolo toho.
J.Kelm mala sama tieto problemy a pomocou urcitych pravidelne sa opakujucich cviceni sa z toho dostala. Myslim, ze po 3 mesiacoch zbadala na sebe zmenu a ta sa len zlepšovala. Ma aj videa na youtube.
A to ze som pouzil pojem neuroplasticita znamena, ze sa ti budu v mozgu vytvarat nove prepojenia s tymi oblastami, ktore su zodpovedne za.to, aby si sa zacala viac tesit zo.zivota.
Ty hladas tu pricinu, preco ta zivot prestal bavit, ale ta ma biologicky podklad.
