Neviem, čo vlastne od tohoto čakám, ale chcela by som vedieť, či niekto sa už ocitol v takomto ne/vzťahu. Tento môj “vzťah” trval zhruba do minulého týždňa (cca 2,5 roka), kým som sa nedozvedela prostredníctvom správy na messengeri tu obľúbenú vetu: budeme len kamaráti. Moja reakcia bola, že rešpektujem jeho rozhodnutie a neprosila som ani už nepíšem nič. My sme vlastne ani nikdy nic ine ako kamaráti neboli, podľa jeho názoru.ale dva a pol roka sme sa stretávali, nie len kvôli sexu. Spal u mna, jedol, rozprávali sme sa, pozerali filmy a vcelku super sme si rozumeli. Samozrejme som sa namotala a dúfala som, že keď budem trpezlivá a nechám to jednoducho plynúť a nebudem na nikoho tlačiť, že to nakoniec bude obojstranne. No lenže aj za takú dlhu dobu sa vôbec nič nezmenilo. Teda zmenilo. Som si to všimla asi tak cca pred tromi mesiacmi. Bol odtazity proste som si všimla, že sa asi niečo deje. Nikdy predtým mi nespomínal, že si niekoho ide hľadať alebo niečo podobne. A minuly týždeň na moje menšie naliehanie mi napísal, že budeme už len kamaráti, že mi nechce ublížiť tým, ak niekoho stretne alebo spozná nejakú ženu. Ako blesk z jasného neba to prišlo, som mimo, lebo som to vôbec nečakala. Je mi to veľmi ľúto, že takto sa niekto rozhodne aj za Vás. Nikdy som nebola žiarlivá, nijako som ho neobmedzovala. A kontaktoval má prvý on. Ja som sa vtedy rozišla s bývalým priateľom a on to využil, že som bola trochu mimo z toho, keď sme sa spoznali. Je mi veľmi ľúto. Bývam sama, nemám tu ani nijakú rodinu, všetci sú rozutekani po svete a mamka mi zomrela dávnejšie. Ani kamošky nemám tuto nejaké, všetky už majú svoje starosti, manželov a deti, domy, byty a tak. A inak podotýkam, on má 33 a ja 32. Fakt už neviem, ako by som sa z toho rýchlo spamätala. Cely deň si čítam článku na tomto fóre a vidím, že nie som takto na tom sama. Ak ste sa niekto ocitli v podobnej situácii, tak mi prosím napíšte, ako to dopadlo a ako ste to zvládli. Vopred ďakujem ?
O čo mu vpodstate išlo? Naozaj o kamarátstvo
Tomaas: k tomu rozhodnutiu: viera je skôr darom ako rozhodnutím. Kto neverí, nebude žiť podľa Boha, lebo tomu jednoducho neverí v takej podobe. Dávam za pravdu Zdravemu usudku, že strata partnera, či rozchod, je niečo také, ako smrť blízkeho človeka.
ahjajjaj :
Nevidím dôvod prečo by sa veriacou nemohla stať- Sama nech si uvedomí že má na výber len dve možnosti, bud sa dá na cestu duchovnu alebo na cestu materiálna, ale ked sa dá na cestu materiálnu potom sa bude trápiť pre pozemské veci. Verím teda že sa rozhodne správne.
Ludia, je pekne co jej tu pisete ale nepochopili ste jedno, ked niekoho milujete, skutocne milujete a zrazu bez vysvetlenia vas dotycna osoba vas opusti, da vam kopacky, vykasle sa na vas ..nazvite si to ako chcete ...mate pocit ze ste stratili blizku rodinu ako ked vam niekto umrie, je prec.
Nejde tak.lahko sa s tym zmierit, to nejde v hlave a v srdci len tak lahko prepnut, ze aaa teraz si poviem ze uz na danu osobu nebudem mysliet, smutit za nou od dnesneho dna. To nejde!
Ak su tam spolocne prezite zazitky, chvile, spomienky nieste bytost bez srdca a citov aby ste len tak lahko zabudli.
Nejde to, vsetko chce svoj cas!
Tak ako ked nam zomrie niekto blizky
Pravdepodobne uz niekoho stretol ked zacal byt iny v spravani. tebe uz neostava nic ine len brat ho ako kamarata ak si nechces viac ublizovat. podla vsetkeho si donho zalubena, alebo ho mas viac nez rada, no ide asi aj o akesi naviazanie, kedze ako pises, nemas tam nikoho, rodinu, kamosky atd. ako uz bolo nizsie spomenute, zacni chodit do spolocnosti, nemusia to byt bary, diskoteky a podobne. Zajdi si na nakup, do kniznice, nechty, ku kadernicke, do fitka, na yogu, sadni si niekam na kavu a zakusok, na obed, chod na nejake podujatie, prednasku a podobne, kde mas moznost stretnut roznych ludi. Uvedom si ze s nim nemas buducnost a nikdy ta nebude brat viac ako len kamosku, zacni sa zaujimat o seba a o svoj svet, hladaj co ta bavi a naplna, nadvazuj priatelstva. Caka ta v zivote nieco lepsie
Najlepsie je, keby si zacala chodit do spolocnosti, nasla by si si nejaku kamaratku a uplne najlepsie by bolo, keby si spoznala uplne nejakeho ineho chlapa, ktory by ti pomohol zabudnut.
On ta cely cas bral ako kamaratku s vyhodami. Pises o mensom naliehani a ze potom sa rozhodol tak ako sa rozhodol. Co sa da robit, mozno ste si to mali vydiskutovat ovela skor, mozno, ze ti to vyhovovalo tak ako bolo a nic si nechcela riesit. Ja chapem jednu aj druhu stranu, teraz si zrejme stratila kamarata, ale aspon sa nanho nemusis viazat.
Tomaas, máš absolútnu pravdu. Len s ňou príliš nepochodíš, pretože kto nie je veriaci, ten sa tým nestane len preto, že má práve zvládať rozchod. Pravdou je, že veriaci ľudia nachádzajú pokoj v duši a útechu v modlitbe.
Ako zvládnuť rozchod ? Tak že budeš brať partnerské vzťahy len za niečo ako bonus a štastie si budeš hladať inde. Ak človek berie niečo ako bonus, potom ak sa mu to nevydarí nebude sa trápiť pre to.
sú ľudia, ktorých máš rada, aj fyzicky sú príťažliví, cítiš sa v ich prítomnosti dobre, ale necítiš tak, že by si s nimi chcela žiť až kým vás smrť nerozdelí, lebo to nie je Tvoja životná láska. Asi takto to cítil aj on a buď rada, že Ti už ďalej neťahá pred nosom medové motúze... Ty si zamilovaná, on nie, alebo aspoň nie do Teba.
Celkom chápem, že sa po tom cítiš oprávnene smutne a zle.
Daj tomu trošku čas, ja chápem, že ak si čakala, že časom sa to zmení na normálny vzťah to môže byť trošku šok ale zase na druhej strane môžeš mu byť vďačná, že ti to povedal a môžeš sa proste posunúť. Hľadať niekoho s kým môžeš mať normálny vzťah
