S priateľkou som pol roka, mne je 25, jej 23. Bývame spolu. Pred časom ako sme začali spolu chodiť sme sa poznali pol roka. Ja som ešte pred ňou priateľku nemal. Len jeden úlet, ktorý ma mrzí. V tom čase keď sme sa poznali sme sem tam šli na výlet - na hory, najprv s viacerými ľuďmi, neskôr sami. Mne sa páčila ale myslel som si že nikoho nechce. A taktiež som chodil na takéto výlety aj s inými kamarátkami. Ona ma už chcel skôr.
Už viac krát mi veľmi vyčítala že som vtedy pred naším vzťahom chodil s inými kamarátkami na výlety, osamote a že som nezavolal ju. Včera sme mali ísť na výlet, ja som navrhol miesto kde som bol pred naším vzťahom s kamarátkou a týmto to začalo. Včera to už bolo dosť extrémne, povedala že ma preto opustí lebo som vždy nechcel ju a že sa mi páčilo iné dievča a že som s ňou len preto že aby som nebol sám že som ju chcel len preto že ma tamtie nechceli a podobné výčitky. Ja viem že som sa do nej zaľúbil neskôr ale moje city sú pravé. Veľmi mi toto trhá srdce. Ak sa mi aj nejaké dievča pred našim vzťahom páčilo, so žiadnou som nič ani nemal, len sme boli na výlete.
Ja ju milujem, všetok čas a energiu dávam do našej novej domácnosti do nej, do spoločných aktivít. Neviem už čo mám robiť. Povedala, že odíde. Oddelila postele a spala sama. Mne to trhá srdce. Povedala že už ma viac nechce.
Už to urobila viac krát ale vždy sa to udobrí. Nikde ale ešte neurobila toto čo včera. Udierala ma keď som ju chcel pohladiť, odháňala od seba. Nevedel som ju upokojiť, nijako. Všimol som si že sa toto stáva keď príde menštruácia. Ale nie je to 100% pravidlo. Ja si už neviem rady čo mám robiť :( Milujem ju strašne.
