Nebaví ma vzťah s intelektuálkou

Som Rišo (27rokov) a tvorím už rok vzťah so ženou v mojom veku. Ide o to, že ona je až príliš bystrá. Vzhľadovo je ako bohyňa, krásna žena, 10bodov/10bodov, ale ...ale nebaví ma to s ňou, pretože si stále myslím, že sa jej musím rovnať, že jej nestačím, teda hlavne vedomosťami.
Keď ona by sa stále len rozprávala vo vážnej tónine a riešila hlboké intelektuálne témy, dokonca chce so mnou intelektuálne súboje podložené faktami a argumentami. Keď jej poviem nejakú srandu, vychováva ma, že to neberiem vážne, že to nie je argument ani dôkaz mojej pravdy. Kriste, ale ja nechcem vzťah s niekym kto ma bude učiť s kým sa budem cítiť ako na úrade. Neviem, ja mám iq asi 110 ju tipujem na minimálne iq 120. Ja som mal na gymnáziu priemerné známky, ona čisté jednotky a má aj vysokú školu. Mňa na výšku neprijali. Mne na nej začína vadiť tá jej dokonalosť, perfektnosť, dokonca mi na nej začína vadiť už aj jej krása (ale to je asi preto, lebo na ňu začínam byť alergický). Je vegánkou, nonstop deň čo deň mi hovorí elaboráty o tom aké je to zlé jesť mäso. Začínam byť na ňu alergicky. Prídem domov a mám chuť sa smiať, na humor s priateľkou a ona zas tie svoje intelektuálne debaty. Niekedy jej mám chuť povedať "už drž p**u, preboha!", vadí mi, že nie je zábavná, spontánna, že sa snaží stále len o dokonalosť, humor jej príde ako nepotrebný a detský. Začínam ju neznášať, kompletne, začínam neznášať jej hlas, lebo to nie je rozhovor, to sú poučky, nenávidím ju počúvať, mám chuť ju vyhodiť z môjho bytu. Neviem, mal som ex, bola škaredšia aj hlúpejšia, ale s ňou som sa bláznil, veselil, jašil, smiali sme sa, maznali sa, pozerali futbal, ona ho mala rada, tancovať sme chodili, hádali sa. Hm, s touto sa nedá ani pohádať, lebo jej sú hádky o vzťahu nedôležité a všetko presunie na argumenty a hneď to vníma ako intelektuálny súboj. Ide si naštudovať tému o ktorej sme sa hádali a to isté vyžaduje, aby som urobil ja a potom by sme sa takto inteligentne spolu "hádali". Ach.