Pekný večer. S mm sa rozvádzame, žiadosť som podala ja lebo sme mali posledný rok veľké problémy (alkohol,obmedzovanie,žiarlivosť..)
On bol dobrý človek, ľúbila som ho, ale niečo sa vo mne zlomilo po tom roku trápenia a neuspešných rozhovoroch..Podala som žiadosť. Viem, že je to to najlepšie rozhodnutie a už 3 mesiace nežijeme spolu, ale občas mi to celé príde ľúto. Mali sme pekný vzťah a rozumeli sme si, len mu asi ten alkohol a záväzky zatemili mozog a zmenil sa. ( možno v tom bola aj nejaká iná, neviem) Alebo to bolo vždy v jeho náture a teraz sa to prejavilo naplno. To je jedno. Čo ma zaujíma, keď ste sa rozchádzali/rozvádzali a aj keď ste vedeli, že ste spravili dobre, mali ste niekedy zmiešané pocity ? Ako ste sa s tým vyrovnávali ? Asi som momentálne v tej fáze, že mi napadajú samé pekné veci ohľadom nášho vzťahu v minulosti a strašne ma bolí srdce, že to takto dopadlo. Tak veľmi som verila, že spolu zostaneme-zostarneme. Ale viem aj to, že takto je to dobre. Len keby to srdce tak nebolelo
Som smutná z rozvodu
No ak ta poriadne nevyprasil, ale radsej sa venoval flaske, tak sa necudujem, ze sa rozvadzas. Muz a zena sa maju o seba vzajomne starat a na to nikdy nezabudat. Neodvracat od seba pozornost k tretim stranam.
Na to sa clovek ani nemusi rozvadzat, aby mal zmiesane pocity z osoby, ktora mu bola blizka, hlavne ak ho s nim spaja este aj majetok a dieta. Ta faza spominania na to dobre je uplne prirodzena a mohla by si ju vyuzit k tomu, aby si mu aspon odpustila, to vsak neznaci, ze sa mas k nemu automaticky vratit. Robis najlepsiu vec, aku si za danych okolnosti schopna spravit. Ktovie, preco niektorym ludom bolo sudene sa vziat a nie je sudene im spolu zostat, no to je zivot.
tak mu pomoz sa z toho dostat. preco pije?
ked mas malu dcerku, potrebuje oboch rodicov, stoji za to zabojovat o manzelstvo
ahoj, rozvod som nezažila, zažila som smrť partnera. Často som rozmýšľala prečo musel umrieť. A pomohlo mi to, že som nemyslela na to dobré, čo bolo, ako sme čo -to robili predtým, ale na posledné týždne, ako chorobu znášal, ako postupne strácal sily, ako ostal iba tieňom toho, čo bol. A keď som rozmýšľala v prítomnosti, bolo jasné, že iné východisko, ako smrť z tohoto stavu byť nemohlo. Spomínam na všetko pekné. Ale aj na to, prečo nemohol radšej neumrieť, keď už nevládal žiť.
Tak neviem, či sa to dá porovnať. To vedomie súčasnosti, ktorá k záveru vedie. A nie minulosť, ako bolo.
Rada som ho mala, ale už to dávno nie je ten človek..Viem, že najľahšie je sa rozviesť, ale pre mňa bolo psychicky veľmi náročné to posledné obdobie. Bol skoro stále opitý, nemali sme sex, nič čo som spravila nebolo dobré atď....Celé sa to pokazilo, odcudzili sme sa jeden druhému. Len mi je to ľúto, máme aj dcérku a aj kvôli nej viem, že to bude takto najlepšie. Došlo aj k fyzickému násiliu takže nemôžem s ním už jednoducho žiť.
Len mi plače duša a nechápem čo sa s ním stalo, kde je ten človek ktorého som ľúbila. Možno som si chcela vypočuť( prečítať ) od niekoho, kto sa rozišiel, či mal podobné pocity ľútosti a smútku alebo som ja nejaká vadná, že aj po tak zlých skúsenostiach cítim takto...
tak sa nerozvadzaj a popracuj na zlepseni vztahu, ked ho mas rada. rozviest sa je najlahsie..
Ľudia sa menia, nevážia si toho čo majú, nevidíš to,musia prísť zaťažkávacie skúšky.To dobré ostatne ak bude dosť silné u oboch tak skutočná láska prežije.Daj tomu čas.
