Som furt len dnu.

Mám robotu doma, tým som sa zbavil cestovania ale aj celej socializácie, čo mi vyhovuje, vždy som bol introvert a len s málokým som si sadol. No, ale ja som furt dnu. Idem von raz za päť dní aj to len na kúsok hodín ale však čo vonku? Ja idem do knižnice, občas na futbal pozrieť do susedných dedín, ale v podstate som aj tak stále dnu. Ja nemám dievča ani kamarátov, jednoducho nie sú ľudia pre mňa a v mojom okolí, nenašiel som ich.
Mne tento život ani nevadí, pripadá mi, ako život, podľa najlepších možností, ktoré mám z možností k dispozícii, lebo ja neviem prísť dakde do baru a "čaute, chalani ako to dnes ide" :D je mi to smiešne sa tak chovať a nebol by som to ja.
Len o to ide, že mám pocit, že mi niečo uteká, tiež mi je jasné, že mi do mojej malej izby v ktorej trávim najviac času žiadne dievča na dvere za klopať nedojde (škoda, mohla by :DDD)