Vy, co ste dlhe roky bez blizkeho vztahu s opac. pohlavim, nechyba vam ta atmosfera "milych slov" a zdrobnenin alebo si to kompenzujete vo vztahoch priatelskych, napriklad s kamaratmi ci zvieratami, kde svoju neznu stranku osobnosti nechavate vyjst na povrch? Lebo ja to asi nedokazem, akoby sa cosi vo mne nechcelo takto rozcitovat a davat najavo druhym nehu a pozornost, ked ju nedostavam ja do tej miery, jak by bolo potreba. Akoby stracam k tejto stranke mojej osobnosti pristup a obcas nostalgicky spominam ake to bolo fajn k niekomu sa pritulit ci nazvat ho "laska moja, zlato"...proste tma bez kluca od dveri, ktore sa nedaju otvorit a ze zatial musia byt zatvorene, ci sa mi to paci alebo nie, ci sa to paci druhym alebo nie.
