Je mi 24 , priateľke 22. Je moja prvá. Na začiatku bolo všetko v poriadku, milovali sme sa aj niekoľko hodín. Až som tomu nechápal. Sme spolu 4 mesiace. Na začiatku som veľa cestoval od nej do práce. Niekedy sme sa milovali tak dlho a bol som unavený, malo som spal. Vtedy sa mi stalo že mi pri sexe prestal stáť. Bol som unavený. Ona to vtedy neriešila. Neskôr prišli problémy. Priateľka je cholericka povaha. Má časté zmeny nálad a sklony manipulovať citmi aj celkovo mnou. Ja ju milujem. Keď mi viac krát zlyhala erekcia , riešil som to zisťoval prečo. Zistil som že za to môže stres a únava. A potom to prišlo , výčitky: nemiluješ ma, nepáčim sa ti, opustim ťa pre to. Ak som povedal ako to je že je to stres zo zlyhania alebo únava povedala že sa vyhováram a že ona vidí že sa mi nepáči. A to bola rana pre moju psychiku. Ale aj tak som sa cez to dostal a milovali sme sa opäť. Ale niekedy sa to stalo, blbá spomienka na to zlyhanie a už šiel dole. Asi pred týždňom alebo dvoma to šlo úžasne. A potom to prišlo, zlyhal som opäť a už sa to stalo asi 4-5 krát za sebou. A hneď výčitky, odstrkavanie. Neľúbiš ma, nepacim sa ti. A takto až do dnes večera. Ja vždy som vzrušený teším sa na to ale ako náhle ide sa na to, dám si kondom, stačí jedna spomienka na zlyhanie z minula a je dole. A aj hodinu sa s ním nedá nič robiť. Dnes mi stal a začali sme sa milovať a už som sa tešil. Ale prišla zlá myšlienka a bol dole. :( To už nedávam, neviem to prekonať. Vytvoril sa mi nejaký blok a ona mi neverí že je to psychika. Vyčíta mi to. Bojim sa že ju stratim. Ako by sme nemali už tak dosť problémov. Čo mám robiť? Ako to prekonať. Ona sa mi páči, milujem ju ale toto nedávam. Nič ma už nebaví, ale nie len preto, už sa ku mne správa stále zle, a toto je posledný klinec do rakvy že mi pri nej nestojí a padá.
Erekcia zlyháva - začarovaný kruh
Ono je to ťažko. Teraz je to v sexe opäť v pohode a som jej povedal že sa teším na ďalšie milovanie ona mi povedala : Ty si si mnou len kvôli tomu " :D Inak je to krásna žena a má úžasnú aj keď nie modelkovu postavu. Veľmi ma vzrušuje ale iba ak je ku mne dobrá. Ak je zlá neviem sa sústrediť na takéto veci. Aby som len nehovoril v čom je zla tak úžasne vari, ma dar slova aj keď podľa mňa veľa predstiera pred priateľmi. Ľudí nemá rada všeobecne. Je krásna , upravená. Je zábavná a inteligentná. Aj keď niekedy to akoby až predstierala a technické veci jej nejdú ale vie sa rozprávať na inteligentné témy. Vďaka nej som prelomil komplexy. Mám prepadnutý hrudník a vďaka nej som prvý krát sa bol kúpať a dal dole tričko. Teraz je tento komplex preč.
Lenže to ako je úžasná zabíju jej hysterické a manipulatívne modely správania. Sú dni kedy za ňu ďakujem aká je úžasná, aj týždne ale potom príde zle obdobie a správa sa zle a nepredvídateľne. To ako sa správa je jej prirodzené , myslí že to je správne, aj keď je to zle a asertivita jej veľmi nič nehovorí. Teraz je opäť dobrá, a správa sa v norme ale čo bude ďalej? Neviem. Milujem ju a rád by som jej pomohol chcem aby bola dobrý človek ale ako ak ona neznáša ľudí a takéto správanie je hlboko v nej. Možno niečo prežila neviem, šikanovali ju v škole. To aj mňa , preto som mal komplexy a soc fóbiu ale pracujem na sebe.
Austria vs Slovakia www.youtube.com AA Batman vs Superman www.youtube.com
Toto je o Tebe
Peter_24
Mal som nieco podobné..akurat s rozdielom ze ke som niečo neurobil uplne podla nej tak chytila amok..ona sa ukludnila ale prestala komunikovať..potom bolo všetko fajn laska...a keď prisla vhodná príležitosť tak to vybalila znovu, odmietala so mnou byť mesiace a ničila ma tym kym som neurobil niečo čo sa jej zase nepáčilo kedze som chcel dať veci do poriadku. Nakoniec ma poslala do kelu,ze ona so mnou neche byť..toto mi urobila viac krat...aj ja som videl svoju plakať, mala city ale len vtedy ked ona chcela. Ale ked nie a ja som ju potreboval..tak ju to nezaujímalo..dokonca mi vedela nastavat aj na to ked som jej povedal ze ju ľúbim a chyba mi..odpoveď ze ju to nezaujíma lebo ma iné problémy...tvoja priateľka je narcisticka manipulatorka...nikdy nespravis nic dobre
Peter,
nasiel si ju uz v zlzach, ked zazila nieco zle v praci, ale stavil by som sa, ze kvoli tebe by nevyronila ani slzicku.
Vies, ze aj ona ma city? Preboha a ake?
Bojis sa, ze ostanes sam, preto jej toto tolerujes?
Uvedomil si si, ze ak by sa nahodou raz vas "vztah" posunul dalej, napriklad do manzelstva a tebe by sa nedajboze nieco stalo (uraz, choroba, strata zamestnania), tak by si v nej nemal ani najmensiu oporu? By ti aj chorobu otrieskala o hlavu. Tymto stylom nebudes nikdy stastny.
A ver mi, ak ti niekto napise, ze si masochista- tak to snad ani nemoze byt daleko od pravdy.
Ak aj nie si, tak si minimalne jej velmi dobre vycviceny fackovaci panak.
Nie som masochista, takéto správanie tolerujem len pre to že ju milujem a pre to že si myslím že sa jedná o chorú psychiku. Neviem či niečo prežila ale toto muselo niečo spôsobiť. Zaujímavé je že vlastne moji rodičia sú podobní, mamine správanie je jej veľmi podobné a otcove je podobne môjmu.
Celé je to pre mňa ťažké, viem že má city, našiel som ju už v slzách keď zažila niečo zle v praci. Ja ju nechcem len tak opustiť, záleží mi na nej, bojím sa o ňu. Nikdy som tak nikoho nemiloval. A bojím sa samoty, nechapem ako som tak mohol žiť. Ak je deň preč už mi veľmi chýba.
Marietta ma pravdu Ked sledujes filmy z USA staci ze clovek tam zvysi hlas uz ho posielaju k terapeutovi aby sa naucil zvladat hnev.Tam sa to akoby nenosi.Tvoja frajerka by tam bola outsider lebo jej spravanie by nebolo spolocensky akceptovatelne.Na druhej strane keby chodila na terapiu a zmenila spravanie vysluzila by si obdiv..
Take spravanie ovplyvnuje c byi dostala deti do starostlivosti ci ne.
No strajkuje ti....lebo sa nevies zastat sam seba, tak to za teba riesi tvoj vtak. Ty sa sice bojis, ze ta kvoli tomu opusti, no tvoj vtak po tom vyslovene tuzi - mat od nej pokoj, preto sa tak "sprava". Nemozes ju mat pod kontrolou a pretvorit ju na lepsieho cloveka, tak ako nemas pod kontrolou ani sam seba. Ona sa zas boji, ze ju nemilujes, lebo ocakava dokaz lasky, ktory jej momentalne nemozes dat.
Co vlastne stratis tym, ked ju stratis? To nie je laska, ale zavislost, lasku nemas preco stratit, ani ked by ste spolu neboli.
Ona ma zrejme nejaku poruchu osobnosti a tie sa zle liecia. Nejaka nadej by bola ak by si ona sama priznala ze ma problem a chcela sa liecit. Musela by si sama uvedomit ze jej spravanie je chore a chciet to zmenit. Potom chodit na psychoterapie a k psychiatrovi a tvrdo na sebe s ich pomocou pracovat, trvalo by to roky. Citala som knihu Nenechte sebou manipulovat od francuzskej psychiatricky ktora stretla vo svojej praxi obrovske mnozstvo manipulatorov. Zo vsetkych len dvaja si tu poruchu boli ochotni priznat a z toho len jeden prejavil zaujem sa z toho vyliecit. Manipulatori vedia byt ukuzlujuci, pretvarovat sa mesiace aj roky. Ta tvoja sa nedokaze ani pretvarovat ale ked nasla chlapa ako ty tak to ani nema zapotreby.
