trápi ma, že mám 25 rokov a nikdy som nemal vzťah, žiadnu frajerku/priateľku ani krátkodobé úlety, nič...
a ostatní ľudia majú v takom veku za sebou aspoň 1 vážny vzťah a veľa sexuálnych dobrodružstiev... ja som nič z toho nezažil. keď stretávam bývalých spolužiakov, spolužiačky a dozvedám sa že niektorí z nich už aj decká majú tak je mi to ľúto...
neviem ako žena zareaguje keď zistí že som nikdy nemal priateľku. asi bude pre mňa najlepšie zostať už do konca života sám, lebo ja zas neviem ako by som zareagoval keby som sa dozvedel že moja potencionálna priateľka mala už napríklad 3 vzťahy a medzi tým veľa krátkodobých partnerov, asi by som sa cítil byť ponížený a cítil by som v tom nespravodlivosť že ona si užila a ja nie... viem, je to nelogické a vyznieva to ako keby som ženy vinil za moje "neúspechy".... ale viete ako to je, ten pocit ako keď ste decko a ostatné deti majú dobré hračky a vy ich nemáte... ako sa volá ten pocit... závisť? závisť a hnev že ostatní mali šťastie a ja nie aj keď viem že je to moja chyba že som nechodil sa zoznamovať.
možno som nechodil sa zoznamovať preto lebo ja to nedokážem brať len tak na ľahkú váhu a brať vzťahy len ako zábavu... možno preto som sám že ostatní tie vzťahy neberú vážne a sú len uvoľnení a nerozmýšľajú nad budúcnosťou a keď sa im vzťah skončí tak si jednoducho nájdu niekoho iného a nerobia z toho vedu... ja zase naopak, chcem aby som bol v takom vzťahu, ktorý by bol už celoživotný, a nie len sa baviť, ale aj sa obetovať a naozaj mať toho druhého rád... očividne toto už vyšlo nejak z módy. na jednej strane chcem celoživotný vzťah, na strane druhej sa cítim byť urazený lebo ostatní si užívali a ja nie... som zmätený a cítim smútok, hnev, závisť a nenávisť...
možno mi poviete že najprv by som mal zapracovať na sebe a prestať sa cítiť byť ukrátený... ale vám sa to ľahko hovorí, to nejde len tak si povedať že "nechcem to cítiť" a ono to automaticky prestane... ach jaj, je mi z toho všetkého úplne zle, z celého tohoto hnusného sveta....
