Dobry den. Prosim vas o vyjadrenie svojho nazoru na moju situaciu, co robit a ako sa zachovat. Lebo ja uz neviem co je spravne. Dakujem velmi pekne.
Mam 23 rokov, cely svoj zivot som zila s mamou a babkou. Nasi su rozvedeni, som jedinacik. Okrem toho som psychicky strasne labilna, mam diagnostikovane OCD, uzkostnu poruchu. Vdaka tomuto som sa ako dieta strasne upla na svoju matku, nevedela som bez nej existovat, starsne som bola na nu naviazana. Nikdy som nikde nechodila, ani s kamaratmi, strednu skolu zakladnu vsetko blizko domova, aj obidve prace. Stalo sa ze som si nasla priatela 140 km daleko od domova a chceme zacat spolu zit. Zo zaciatku aspon aby som si tam nasla pracu a chodila domov na vikndy. Lenze uz od zaciaktu tohto vztahu mi mama robi strasne stavy. Situacia je taka, ze nerobi, je doma s babkou, nema nikoho okrem mna a teda ja ked odidem max. na tyzden, nikdy nie dlhsie ona to doma nedava, je v absolutnej depresii a hovori ako ju uz nebavi zit. Aj to na nej vidim. Mam ist na pohovor do prace od septembra chcem zacat robit a zit v meste kde zije aj priatel, chcem s nim zacat spolocny zivot, ale ona mi to nehce dovolit. nepovie mi to priamo, ale strasne sa zacneme hadat ako som ju tam nechala, ako ona zostane navzdy sama a neda to. Pritom naozaj ju planujem navstevovat kazdy vikend. Chcem zacat aj vysoku skolu. Nikdy som poriadne nezila, depky som mala a mam aj teraz samozrjeme, ale ked som mohla byt ako tak stastna nedovoli mi to ten pocit, ze naozaj som mamu nechala doma s babkou, samu vo vsetkom a ze mam cely zivot zostat doma tam, kde si zrejme ani nenajdem pracu a upadnem zase do depresie , nic nedokazem v zivote ale bojim sa ze si matka naozaj nieco spravi. Navyse sa kazi uplne cely vztah s nou, uz sa len hadame a ked uz ideme zase za nim, tak uz sa so mnou ani nebavi, ja sa bojim o nu, ale chcem aj priatelovi vpyomoct financne na byt, vska uz rok kvoli tomu nerobim!!!lebo stale nechcem ju tam nechat samu. Zufala som neskutocne poradte. Moj nazor je aj ten ze mama ma depresie z toho ze je cely den sama s babkou zavreta, ze nerobi. Lenze ona tvrdi ze ju nemoze nechat doma samu. Ma dvoch surodencov ktori sa nezaujimaju a ja fakt neviem co dalej, kam sa pohnut...
Matka sa mi vyhraza, prosim napiste mi svoj nazor
Preco ste sa rozhodli pre mesto,kde zije priatel?
Spominas, ze chces studovat VS. Externe vsak skola byva väcsinou cez vikendy a treba sa aj ucit. To by si uz potom na mamu nemala cas. Samozrejme mas vsak pravo zit svoj zivot.
dakujem pekne za reakcie. ja si to davam za vinu sebe, ze je teraz takato situacia. lebo ako mala som sa ja na nu upla a vyzadovala aby bola pri mne stale, ale ja som to ako dieta nechapala ze to nie je dobre, pochopila som to az ako starsia a zrejme je to vsetko moja vina ze teraz mama nie je stastna tak si za to zrejme mozem a aj to ze ona to citi ako zradu lebo bola zvyknuta na mna. keby som len nebola stale sedela doma, mozno by si zvykla na to ze nebudem doma stale. a keby som nebola taka uzkostliva, proste neschopny clovek do zivota tak potom samozrejme ze si myslela ze budem celu zivot sediet doma jej pri riti, ona mi to aj povedala, nie takto ale ze si myslela ze budem cely zivot len tu v okoli a spolu s nou.
dalsia ved je ta, ze ona priatela pozna, ale nestretavaju sa a ja si to ani nezelam, lebo ona ho neznasa, onj ju tiez nemusi vdaka tomu co mi "robi", ze ma takto dusi. lebo niekedy mi je z toho tazko aj ked som s nim, ovplyvnuje mi to naladu. A ved ona sama vidi ze tam chcem chodit, ze som tam ako tak stastna, tak ak to vidi a chape tak by to nerobila, takze to nebude tym. to je proste tym ze nepocitala ze sa ja zoberiem prec a necham ju samu. ona vie ze chcem ist prec a zit si svoj zivot, ja som jej to uz povedala viackrat, bola dokonca aj v byte u priatela, videla aj kde by som zila proste nie je to tym
A priateľa si mame predstavila? Lebo zato by sa patrilo, keď s ním bývaš, aby ho poznala aj mama. Možno by ju to upokojilo.
ďalší prípad, k čomu vedie rozvrátená rodina. :-( Matky sa neúmerne upínajú na deti, nedovolia im dýchať.
Otcovia sa upíjajú k smrti, alebo pridávajú skalpy. Deti trpia neviem akými poruchami a sú psychicky labilné.
Som veľmi veľmi rád, že som vyrástol v úplnej rodine a naši sa nerozviedli. Neviem, či existuje Boh, ktorý mi to tak dožičil. Ak áno, má moje veľké Ďakujem.
nikdy nepochopim, ako niektore matky toto mozu robit...co su deti len jej vlastnictvo?..byt tebou odidem z domu a ona sa po case s tym zmieri..
No to je zas pripad jednej z matiek co je uplne neschopna, nema ziadne konicky, kamaratky, dokonca ani pracu tak sa upne na decko a znici mu zivot. Je to od nej riadne sebecke, vobec nemysli na teba, aby si ty bola stastna a uplatnila sa v zivote ale len aby jej bolo dobre a mala ta stale po ruke ako domace zvieratko. Jej by pomohlo najst si pracu, kamosky, konicky ale s tym ty nic neurobis, to musi ona chciet. Je to zrejme taky typ psychickeho vydieraca co sa ti bude snazit nahovorit ze ty si zla nevdacna dcera lebo nemas pravo zit svoj zivot a si len jej hracka.
Treba mamu trošku postrčiť nech si aj ona nájde niečo čím si vyplní ten čas, ktorý zvykla tráviť cez deň s tebou a chodievaj ju teda často navštevovať ale zase treba myslieť aj na to, aby ste trávili čas s priateľom aj o samote, mali nejaké zážitky, šli spolu niekam cez víkend
Ahoj, tvoja situacia mi je dost znama... ja som usla z hladovej doliny studovat do krajskeho mesta a aj som si tam casom nasla priatela. Mojej rodine sa tiez nepacilo, ze som sa ,,spakovala´´ prec, pritom doma sme mali tiez dost problemov a kebyze som zostala doma, tak by som sla psychicky len smerom nadol. Tvoja mama by mala pochopit, ze si mlada, 23-rocna zena, ktora ma pravo na svoj vlastny zivot, na svoje stastie. To, ze si si nasla partnera, s ktorym vidis spolocnu buducnost, je skvele. Na tvojom mieste by som urcite odisla z domu a vyskusala svoj vlastny zivot. Pokial by si zostala doma, tak dobre vies, co by ta cakalo. To iste a to same...
normalne sa zbal a chod si dospela osoba, mama na teba len vyvija natlak, lebo sa jej nepaci ze uz nie si jej male dievca, ale takto to nemoze byt navzdy, proste jej povedz mami prepac, chcem zacat zit, zbal sa a chod a mozes ju navstevovat a uvidis ako sa situacia bude vyvijat
nikdy mi nepovedala ze by sa zabila, alebo ze by si daco spravila, ale ze je nestastna a to aj vidim, ale ked ja neviem byt v pohode ked viem ze je nestastna, vadi mi to a som zufala z toho ze neviem jej pomoct a zaroven chcem zit aj tam. ja si potom vselico nahovaram ze to zle dopadne a pod, robim si stavy
