Mám veľký problem, lepšie povedané moja mama. Je alkoholička, ale posledných 15 rokov nepila skoro vobec nic. Sem tam si dala nejaky ten pohar vina, ale to bolo vsetko. A ja som na nu bola taka pysna ze to dokazala. Asi pred rokom sme mali nejake rodinne problemy. Vinka zacalo byt cim dalej tym viac, az som si casom vsimla, ked som dosla domov, ze je nejaka ina, menej rozpravala, isla skoro spat, vyhybala sa mi. Aj som si sem tam vsimla, ako keby mala trosku vypite. No ja som dufala, a chcela, aby to moje podozrenie nebolo pravdou. Tak mi ale nedalo, a prehladala som jej skrine, kde som na nestastie nasla flasu rumu. Myslela som, ze sa mi v tej chvili zruti cely svet. Nevedela som spat a nevedela som ako reagovat, bola som na nu nastvana, ale na druhej strane mi jej bolo strasne luto. Tak som sa jej spytala, co to ma znamenat. Ona mi na to odpovedala, ze ona to vsetko nezvlada, ale na druhej strane nechce takto riesit problemy a to si aj uvedomuje, ze sa nemam bat, to prestane, lebo my sme jej dolezitejsi ako alkohol, a ona to vsetko nechce znicit. Tak som sa trosku ukludnila. Na to mali nasi dovolenku a boli nedaleko, takze som mala dostatocnu kontrolu nad nou a mala som pocit,ze to mysli vazne, pretoze som si nevsimla, ze by mala vypite. No pred troma dnami to opat zacalo, zmizla palenka, vino, ktore boli v chladnicke a bolo na nej jasne vidno, ze pila. Ja som z toho taka hotova, vobec neviem, co robit, ako jej pomoct. Vobec nemam chut prezivat to, co som uz raz prezila, bolo to strasne sa prizerat, ako sa nici a nevediet jej pomoct. A teraz to zacina zase, co mam robit, vyhrazat sa jej, ze prerusim kontakt, alebo co robit, prosim, ak bol niekto v podobnej situacii, poradte. dakujem
Alkoholizmus, prosim poradte
Ja som na tom tak isto ako tvoja mama abstinoval som 7-rokov znovu som začal po kuse mysliac si že to mám pod kontrolov ale mýlil som sa riešim to tak že som sa prihlasil na preliečenie.To isté odporuča m mame
Gingi treba za kazdu cenu vyuzit situaciu, ked Tvoja mama chce svoj alkoholizmus riesit.
treba ju presvedcit o tom, ze musi ist na liecenie, ze potrebuje odbornu pomoc,pochybujem velmi, ze to zvladne sama hoc aj s vasou podporou..
pripadne skus taku situaciu sama navodit, a presvedcit ju..ale rozhodnut sa musi ona sama.
vela stastia
máme v rodine podobný problém,myslím si, že mame musíš dať pocítiť,že aj napriek tomu aká je ju máš veľmi rada a že ti na nej záleží.Je to totiž choroba ako každá iná a ako tu bolo spomenuté ona sama si to musí uvedomiť a chcieť sa liečiť.Držím prsty želám veľa trpezlivosti uvidíš všetko bude zasa dobré.
no pozri,tym,ze si budes robit vycitky si nepomozes a uz vobec nepomozes svojej mame. Treba ist na to tak nejako rozumne. Najlepsie poznas svoju mamu ty, tak porozmyslaj nad tym, co by jej mohlo pomoct, alebo ako to bolo prvy krat, ked abstinovala. Co ju viedlo k tomu,ze prestala. Vsak ten alkohol zabija, skoda, ze si to ti ludia neuvedomuje. Teda mozno si to uvedomuju,ale az ked je neskoro. A na zeny ma alkohol omnoho horsi vplyv ako na muzov.Ja by som niekedy svoju matku najradsej prefackala nech sa spmata,ale ona si bohuzial do dnesneho dna nepriznala fakt,ze je alkoholicka a je to s nou uz dost zle. Ja viem,ze na to ked sa niekto sam nici a koho mas este navyse aj rada, je tazke sa pozeret.Ale ja som uz rezignovala. Mozno aj ja budem mat raz vycitky preco som svojej mame nepomohla,ale ked ona sama nechce,ja sa mozem aj na franforce rozjkrajat, nepomozem jej ani sebe. Dost ma to psychicky nici , a preto sa snazim na to nemysliet. Avsak s casu na cas ma prepadne taka depresia,ze mam co robit sama so sebou. Staci mi na to jeden jej telefonat v napitom stave a ...
Ale ked je potom triezva uz jej nemam ani sil nic vycitat alebo sa s nou hadat. Proste uz som rezignovala. Neviem,co by som mala spravit....
xyz hej, najhorsie je si to priznat,ale rozhovor niekedy dokaze zazraky , pokial nepije jjej manina dlho (myslim tym ze nepije 5,10 rokov vkuse), ze zacala len nedavno, tak este ma nadej. Nie je este taka "otupena". Horsie to je s takym, ktory nasava deno denne 10-20 rokov, tomu uz nepomoze nic. Poznam aj taky pripad. To uz su ludske trosky a toho psychologa som myslela na to, ze on vie akym stylom na takych ludi treba ist, nie ze tam ma vziat mamu to je rozdiel. Treba zabojovat a vyskusat vsetko. Problemy sa alkoholom neriesia, je to zbabelost, ale treba mamke vysvetlit, ze tym ublizuje vam. Nielen sebe, ale hlavne najblizsi trpia, ked je niekto alkoholi. A ziadna lutost, pred nou nemozes ukazat, ze ti je jej luto. Treba byt citliva sice,ale aj riadne tvrda. Urcite to dokazes, aj ked to mozno na prvy krat nevyde,ale snaz sa a dufam, ze mamina je natolko rozumna,aby to pochopila. Ak mas cas, ak si na materskej alebo tak, skus ju vziat niekam na vylet,alebo kupat sa, ukaz jej, ze svet je krasny aj bez alkoholu a hlavne, ze ju milujete. Hadam to svetko dobre dopadne.
nemas zac, ja som si prezila nieco tiez ohladom tohto,ale nechcem tu pisat takto verejne o co islo. Ale drzim ti palceky, nech to dopadne co najlepsie.
No vtom je trosku tiez problem, pretoze ked som sa prvy krat pytala, preco to zase robi, tak mi povedala, ze to s babkou vsetko nezvlada, ze je to na nu vela. Takze nakoniec si ja robim vycitky, ze som ju vtom nepodporila a nepomohla jej s babkou. I ked na druhej strane si myslim, ze ona si teraz hlada dovod, cim chce celu situacii ospravedlnit. I ked ja sa fakt nad tym zamyslam, ci nie som trosku na vine aj ja.
Za psychologom ani nemusis chodit, kym si to alkoholik sam neprizna,ze vobec alkoholík je, ty sa mozes snazit ako chces.Podla vlastnej skusenosti viem,ze ani vyhrazky nepomozu,ani prosby.Moze to zabrat na chvilu. A na silu si myslim,ze nikto nic rad nerobi. Takze podstata je vlastne najskor si problem priznat a potom sa da zacat nieco riesit. Bohuzial niektori ludia si to v zivote nepriznaju a vinia ostatnych,ze vlastne nie oni sami,ale ti druhi nie su kompleni
Myslim, ze mas pravdu, tak to dnes vecer skusim. Velmi pekne dakujem
gingi ved prave, ak nevies ako dalej, skust ist za psychologom sa poradit,alebo an nete su urcite nejake taketo poradenstva. Neviem. Nie som psychologicka, ja len pisem zo skusenosti. Bolo by to urcite pre nu horsie, len aby potom to nemalo taky ucinok, ze si bude mysliet, ze ju nemas rada, preto jej nechces dat dceru a aby to nezacala utapat v alkohole. Myslim, ze na zaciatok by bol vhodny ten rozhovor, ale musi byt preciteny a doslova taky, aby sa rozplakala nad tym, ze pije a aby to uprimne lutovala, vtedy ju najlahsie nahovoris na liecbu. Tazko s ami radi, lebo kazdy clovek je iny, ale ak si nebudes vediet rady, vyhladaj psychologa, ktory ti urcite poradi. Ma to vystudovane a navyse v praxi sa stretnu s kvantom takychto ludi a urcite vedia, ako ti ludia rozmyslaju a co na nich posobi. Len cim skor tym lepsie. Snad to dopadne dobre.
