ahojte, veľmi má zaujíma, v koľkých rokoch ste mali svoju úplne prvú lasku. (nemyslim tie decké a ani tie pokročilejšie že u seba bývate apod.) myslím takú prvú teenagersku lasku, kedy padli prvé francuzske bozky, mozno aj sex... (viem že je to každého osobná vec, tak nech odpovedajú iba tí, ktorým to nevadí... dakujem :))
kedy ste mali prvú vážnu lasku
love1
Never
Keby na tomto svete existovala spravodlivosť ... Tak niektorí ľudia by museli 10 krát zomrieť v jednom momente... Nedokážem pochopiť ľudí , ktorí úplne kurčiat ľudí a tvária sa akoby sa nič nestalo... A ešte k tomu sú rešpektovaní.... Božie mlyny sú skorumpovaná firma
Never
Ja verím v posmrtný život a verím že je lepší ako ten pozemský život v časnosti
Never
Nikdy to lepšie nebolo ani nebude zachráni má iba moja smrť....až po smrti budem skutočne slobodný
Never
Nikdy ...mám skoro 32 a nie som škaredý ,,,, ale nikdy,,?. Francúzske božteky boli ale to bolo všetko ,,,, prvý krát v 18 ,,,, vlastne aj posledný krát po maturite som skončil na psychiatrii , dali mi diagnózu , natlačili do mňa lieky a odvtedy som nezažil ani víkendový románik ., Nič .. vôbec nič ... Bol som zamilovaný ale platonický.... Nikdy ma nechceli tie ženy ktoré som chcel ja.... Všetko sa od jedného okamihu začalo kurvť a pokračuje to stále....to kurvnie
lenyia
Mala som asi 17 rokov, keď som mala prvý francuzák. Sex som mala až v 19tke.
Pauluska
SofiaElla, to si mala prvý sex ako dvanásť ročná?
ahjajjaj
keď som mala 18. Bola jednostranná, on ma bral ako kamarátku. Ale vedeli sme sa celé hodiny rozprávať, a túlať po meste a po pamiatkach. Bola som na kurze angličtiny v inom meste, a tam na internáte som sa s ním zoznámila. Ostal naďalej dobrým kamarátom môjho brata, a pozná aj moje deti. Raz som bola u rodičov s dcérkou a nechcela jesť krupičnú kašu. Tak jej predviedol, ako sa robí z krupičnej kaše, vyrezáva mesiačik, ako je spln a ako mesiačik ubúda. :-))
A keď syn skákal od stola, a ťahal ma, že chce ísť na povalu a ja som prevrátila oči, že mať tak trochu pokoja, tak vstal a išiel s ním na povalu.
Na bratovej svadbe bol aj s manželkou. Jeho manželka: cítila som k nej tú istú vrúcnosť, akoby to bol on. Ale to bolo všetko po vyše 15 ročnej pauze, keď sme sa nevideli, len sem tam som o ňom počula niečo od brata.
Keď boli moje deti na prázdninách u brata, jeden večer boli u nich a tak sa jeho a moje deti spolu hrali.
Ja som mala tuším 12 rokov, on bol starší o pár mesiacov. Prvý bozk s ním (francuzák) bol asi po pol roku. Dostali sme sa aj k milovaniu, ale išli sme na to postupne, žiadne plány okolo pretrhnutia panenskej blany neboli. Vzťah bol vážny, milovali sme sa a bavili sme sa o našej budúcnosti (ktorú sme vtedy chceli prežiť spolu). Naši ho poznali, chodieval aj k nám domov. Som rada, že on bol môj prvý, ja jeho prvá a som rada, že je dnes šťastný a má ženu a deti. Mám ho na FB v priateľoch, ale absolútne s ním nekomunikujem, lebo akceptujem jeho rodinu a žiadnym spôsobom by som nechcela vyvolať akýkoľvek negatívny pocit zo strany jeho ženy. On a jeho žena sú proste ľudia (ktorí sú úplne skvelí), ktorí sú spolu, a ten môj prvý našiel u nej to, čo by u mňa nikdy nenašiel.
Hmmmmm
V dvadsaťdvojke a chodili sme spolu šesť rokov, ale prišiel rozchod a už som štrnásť mesiacov sám.
Striedajú sa vo mne dve myšlienky:
-frustrácia a depresia z osamelosti a absencia niekoho blízkeho
-prijatie osamelosti ako súčasť svojej komfortnej zóny.
Som pesimista, neverím, že si niekoho nájdem.
