Ahojte. Mám 29 rokov, som obyčajná predavačka. Od maturity som to nikam nedotiahla, celkovo mám taký pocit, že som vždy bola v myslení trochu pozadu ako iní ľudia. Zatiaľ čo iní už na škole vedeli čo chcú dosiahnuť, ja som sa flákala a o budúcnosti vôbec nerozmýšľala. Neštudovala som ďalej, preto som aj skončila tak, ako som skončila. V poslednej dobe ma to trápi viac a viac. Všade naokolo sú samí úspešní ľudia, vyštudovaný, majúci super zamestnanie s rozprávkovým platom, zrovna včera som na modrom koniku čítala akúsi diskusiu ohľadne platov na SR a nestačila som sa diviť aké cifry tam lietali, poniektoré zarábajú 2 000 - 4 000 eur a tým, čo písali že majú 600- 700 eur arogantne odpísali, že sa mali lepšie učiť. Samozrejme im to prajem, prajem každému nech sa má dobre, ale bojím sa toho, že navždy zostanem len tá predavačka. Najhoršie je, že stangnujem, že mám síce plány že chcem byť viac ako len predavačka, ale tak ako sa dokážem nabudiť a motivovať tak sa dokážem aj demotivovať a nakoniec to vzdám, so slovami, že je to aj tak zbytočné, že som už stará. hlavne ma dokážu demotivovať niektoré mamičky na modrom koníku. Preto píšem sem. Čo by ste robili na mojom mieste? Ako sa mám motivovať? Celkovo ma trápi ten pohľad ľudí, že práca predavačky je podradná, práca vo výrobe je podradná... nikdy sa mi žiadna práca nezdala podradná, ale ľudia sú veľmi krutí.
Nič som nedokázala,
Pozri, moja spolužiačka zo strednej, na škole mala samé jedničky, učila sa veľmi dobre, na vysokú nešla. Vydala sa, pracuje ako operátorka vo výrobe. Jej manžel tiež pracuje niekde ako operátor, myslím v automobilke. Sú to dobrí, pracovití a čestní ľudia, aj keď nemajú kariéru, ani perfektnú závideniahodnú prácu a niekoľko núl na konte. A vieš čo? Sú najšťastnejší na svete, ľúbia sa a pred mesiacom sa im narodila dcérka. Čo viac človek potrebuje ku šťastiu? Keby som jej povedala, že je socka čo nič nedokázala, vysmiala by sa mi. Ona je šťastná a spokojná, teraz navyše mamička. A o tom to je. Niekto sa naháňa za kariérou, úspechmi a peniazmi a predsa nie je šťastný. Ja dúfam, že toto zmýšľanie sa jedného dňa zmení a prestaneme ľudí kastovať podľa vzdelania a typu práce.
Samý úspešný alkoholici a somráci....
Modry konik si nepozeraj a hlavne tam nic nepis! Su tam neskutocne hlupe matky, zarabajuce sice tisice eur mesacne, zaroven vsak pohrdavaju kazdym kto nema VS a ma pracu napriklad ako Ty. To su osoby, ktore meraju uspech v zivote pracou a vzdelanim, nie je to smutnte? Jasne ze je. Ty nepozeraj na to, co Ti popisali tie bezcharakterne zenske z modreho kona, Ty si hlad svojho, si stastna ako predavacka a nechces nic menit? Nic nemen !!!! Chces zmenu? Vzdy mas sancu. Si rovnako hodnotny clovek ako kazdy iny, ide o to ako sa spravame k ludom, aky zivot zijeme, nie na tom kde pracujeme a ake mame vzdelanie.
Akoby som o sebe citala ... Lenze, ja mam po 50, deti vychovane a prec z domu ... Ty si mlada baba. Aj v predajni mozes dosiahnut lepsiu poziciu .., aj obycajne ochotne predavacky si vayim ... ale toto nie je o Tebe. Zamysli sa. Dopraj si cas ...Porozmyslaj, co naozaj chces. Samozrejme, pracu si nechaj ale sup tam nejaku skolu ..., ak Ti chyba ku stastiu... Makaj na sebe a rozhodne sa nevydavaj na pospas ziadnemu muzovi. Jednak, mas cas a hlavne sa zameraj na to, co uspokoji Teba! Step by step! To das!
Necitaj facebook,ani instagram a uz vobec nie modry konik.Je to tam sama nula.Ja ti doporucujem tu skolu si dorobit a nieco sa naucit.Budes lutovat ze si svoj zivot stravila ako predavacka.
beznadejna, dôležité je, aby si bola spokojná TY! Nie kadejakí ľudia okolo teba... ty žiješ svoj vlastný život, nie život iných ľudí... pokiaľ to cítiš tak, že chceš zmenu, vždy je šanca na zmenu smerom k lepšiemu... možností je neúrekom. Samovzdelávanie, kurzy... je na tebe, či chceš zotrvať tam, kde si teraz, alebo vyškúšať niečo iné... ale bez snahy to nepôjde...
Taki ludia si nezasluzia tvoju pozornost. Jednym uchom dnu a druhym von. Vidis ze za peniaze si rozum nekupia.
Z toho si nic nerob. Tu sa vela ludi hra na majstrov sveta (niektori aj vo vsetkych oboroch). Hlavne recami. Skutocnost je uz celkom ina. Ak si svoju pracu robis dobre, tak si dokazala velmi vela.
Neviem ako sa ti môžu smiať že si predavačka.Je to taktiež potrebné povolanie.Chcel by som vedieť akú predavačku robíš.Ja som muž a páčia sa mi šikovné usmiate predavačky čo samozrejme vedia poradiť.Popracuj na Tom ako sa stať príjemnou a ochotnou predavackou.Alebo skús ísť pracovať do automobilového priemyslu.Kde to tiež nie je vždy výhra.A tým čo sa ti smejú,nech sa nad sebou zamyslia keď chodia nakupovať.
ahoj predavačka.
Nepíšeš, aký druh tovaru predávaš. Ja mám napríklad veľmi obľúbenú predavačku v odevoch. Chodievam raz za rok nakupovať, každý druhý rok letné veci a každý druhý rok zimné veci, ale vtedy tam nechám poriadne veľa peňazí a pokúpim toho veľmi veľa. A moja obľúbená predavačka: nosí mi veci, o ktorých si myslím, že sa mi nehodia, ale ona ma presvedčí, aby som si ich vyskúšala. Ak mi niečo nepristane, na rovinu mi to povie a keď mi pristane, aj to mi povie. A keď sa neviem rozhodnúť, neodporúča mi drahšie riešenie ale to, čo je podľa nej lepšie. Keď tam ona nie je a idem tam, a dozviem sa, že je na dovolenke, nejdem nakupovať a počkám, kým sa z dovolenky vráti.
Takže je rozdiel medzi predavačkou a predavačkou.
