Neviem ako začať... mám problém s matkou. Myslím, že ako matka zlyhala. Určite by som nechcela byť takou matkou aká bola ona mne a mojim súrodencom. Už s ňou našťastie nežijem, žijem v zahraničí spolu s priateľom, domov chodím tak 1 - 2x do roka. Nikdy som s ňou nemala dobrý vzťah, už ako malej mi veľmi ublížia, hlavne slovne. Slovami sa dá nesktutočne ublížiť. Nikdy ma v ničom nepodporovala ani nemotivovala. Zistila som ale, že ju k životu nepotrebujem. Nepotrebujem s ňou tráviť čas. Pred pár dňami mi volala, či prídem domov, že by chcela aby sme spolu išla na predĺžený víkend na 3 dni, len my dve.... ja rozhodne nechcem, nechcem s ňou nikam ísť, neviem ale akko jej to povedať aby som jej neublížila. Nemám chuť a ani záujem s ňou tráviť toľko času, už len keď nato pomyslím mám pocit, že sa zbláznim. Je to zlé? Naozaj ju nemám rada? Dosť ma to trápi, je to raz mama... a rodičov si nevyberáme. Ako jej povedať, že s ňou nikam nechcem íssť?
Nemám rada vlastnú matku
to, že nemáš rada svoju mamu ťa svojim spôsobom aj trápi - inak by si to nepísala do tohto fóra.
Verím, že by sa našlo veľa neštastných príbehov o tom, ako rodičia pokazili destvo alebo aj celý život a tiež je jasné, že tieto rany sa hoja veľmi dlho, lebo nám boli zasadené v čase, keď sme boli najviac zraniteľní.
Aj ja som si prežila s rodičmi svoje a občas - hlavne keď som s nimi bývala, - mi to prišlo ako "peklo". Kopec ponižovania a často padali slová, ktoré boli vyslovené z absolútnej nenávisti alebo zúfalstva na ich strane.
Pamätám sa, že keď som sa prvý krát odsťahovala, tak sa mi nesmierne uľavilo a zdá sa mi ako keby až potom začal môj život, v ktorom bola aj nejaká radosť.
Určite ale nesúhlasím s tým, že je dobré pestovať v sebe pocity odplaty voči nim. NIe preto, či by si to zaslúžili ...ale pre teba samotnú. Keď som ja ten hnev v sebe držala - tak sa mi v hlave dookola premietali tie scény ako mi ubližovali ale zároveň som cítila, že tým ubližujem sebe...Proste akoby som bola zvnútra otrávená. Verím, že správna cesta je odpustenie - aj keď v prípade rodičov to určite môžu byť aj celé roky kým to človek dokáže.
Ja som vo svojom vnútri vykonala rozhodnutie, že im odpúšťam - to však neznamená, že ma občas ešte stále nezabolí pri srdci, alebo že mi občas niečo nepríde pred oči z minulosti. Tiež to určite neznamená, že ich správanie schvaľujem.V každom prípade, sa ale cítim oveľa lepšie, než keď som ten hnev v sebe držala alebo ho voči ním stupňovala. Teda rozhodnutie odpustiť je motivované tým, že chceme pomôcť SEBE, nie tým, ktorým odpúšťame.
Mne pomohlo, to, že som si čoraz jasnejšie uvedomovala, že s nimi musím mať SÚCIT. Totiž ani moja mama ani môj oco nezažili absolútne žiadnu lásku. Viem to podľa toho, že si dobre spomínam na starých rodičov ako medzi sebou komunikovali a tiež podľa "príbehov" ktoré mi oco alebo mama spomenuli, že si prežili v detstve. Žiaľ takmer na nič pekné si nikdy nespomenuli - tak to asi o niečom svedčí...príbehy o tom, ako sa im ušla bitka, ako sa báli keď starý otec bil starú mamu, ako boli hladní a nemali čo jesť, urážky, nadávky atď. Je úplne logické - že mi nemohli odovzdať niečo čo sami nedostali - LÁSKU. Áno potom by som mohla pokračovať ďalej a nenávidieť starých rodičov ale keby som poznala detaily toho ako vyrástli oni - tak možno by som ich znova musela len ľutovať...Takže nakoniec je tu otázka - KTO JE VLASTNE NA VINE? V tej reťazi neviem takto nájsť "pravého" vinníka - teda iné mi neostáva ako sa pokúsiť ich neosudzovať. Áno - JE TO ŤAŽKÉ, ale nevzdávaj to. Pomôže ti to vnútorne sa uzdraviť, a tiež preťať tú reťaz nenávisti v rodine a dalších generáciách.
Samozrejme, je na tvojom rozhodnutí, či pôjdeš s mamou niekde na výlet a máš právo to odmietnuť. Ale medzi odpoveďou typu: "neznášam ťa a preto nikam s tebou nepôjdem" alebo " teraz sa mi na taký výlet nechce ísť" je veľký rozdiel - a ja by som volila vždy ten druhý variant :-)
veľa štastia...
a btw. - áno, Boh ti v tom veľmi pomôže, mne pomohol...
Môžeš byť v klude. Moja matka stojí úplne za hovno. Už som dávno samostatný, ale posledné cca 2 roky som s ňou nebol v kontakte a náramne si to užívam.
Rodičia, kt. Svojim deťom ubližujú a neoslravedlnia sa za to, resp. nurobia žiaden krok v náprave.. Si nezaslúžia mat deti. Odpustiť sa dá, ale zabudnúť nie. Ja svojim ďakujem Bohu a veľmi si zo srdca želám aby boli deti milované svojimi rodičmi tak ako moji milujú mňa a ja ich. Z celého srdca prajem milujucich rodičov celému svetu aj vám všetkým ranenim na dušu v tomto fóre.
Tomas12345, vies najradsej by som ti povedal nieco v zmysle chod do p...
Nezazil si to co ja, to co tu pisem, je iba velmi strucne, kebyze ti rozpoviem vsetko do uplnych podrobnosti, tak by si mi toto nikdy nenapisal.
Frazy ako miluj svojich rodicov, lebo si ich biologicky potomok napriek tomu, ze ti nikdy nic ine nedali, naopak, strasne vela ti vzali, tak su uplne ubohe. Ja som sa na svet nepytal, kebyze nie je taky silny ludsky pud sebazachovy, tak tu davno nie som, cize vobec nie som vdacny nikomu za to, ze mi dal zivot. Ja ti darujem stare ojazdene auto, ktore sa kazi a budem trvat navtom, ze som ti ho daroval, tak je tvojou psov povinnostou sa o neho starat, hoci je suce do srotu a stoji ta strasne vela usilia a prostriedkov.
Sa trooooosku nad tym zamysli, nez nieco vypotis.
Tomas tebe uz semeno udiera na mozog.
Riesenie viac sa nezaujimat.Ok, lenze ja mam taky problem ze moja matka nieje zla lenze nieco sa stalo a odvtedy sa sprava zle. Okolnosti ju nutia chovat sa zle.Mozno detstvo nieco.Neviem.Tak je zakerna a chova sa zle a nici zivot Ja som uz s nou skoncila lenze bojim sa ze ked zomrie tak sa budem vinit ze som sa tak k nej chovala A ze zomrela kvoli mne lebo som jej nepomohla Lenze ona chce taku pomoc dostat Vas na dno a tym padom sa nebude citit ona zle ze len ona ma zly zivot.Taku pomoc Namiesto toho aby zacala nieco robit a zlepsila si zivot Tsk radsej znici ten vas.No ja tak zit nemozem.Priatel ma nechal preto ze vraj sa nesnazim nic v zivote menit lenze ja by som aj no bala som sa matky ze jej sa to nebude pacit a znici mi zivot.Tak som radsej bola so vsetkym spokojna tak ako to je.Lenze vadilo mi to Lebo priatel odomna odisiel a ja som mala blbu robotu a mala som nervy ze taku robotu mam.Ze nic si nemozem kupit ze zavidim a tak.Lenze ked som sa rozhodla ist prec tak matka vkuse volala a nicila mi to.Nadavala aku robotu mam nahovno vraj sa zo mna smeju ze malo zarobim Vraj nemam priatela lebo ma nikto nechce A tak mi treba Proste hrala na city.Znicila mi vsetko kedze mi dosli sily branit sa.Islo aj o to ze v praci ma obcas nasrali alebo som obcas citila samotu a nieco ze nikto pri mne nieje a ze asi nieco robim zle.A tak ma znicila napokon.Prisla som domov s placom v nadeji ze mi pomoze zase vstat lenze nepomohla.Iba mi nicila sebavedomie.Ze ja nikde nepojdem a ze naco sa hram.Ze ostanem trcat doma tak ako aj ona ostala Ze vraj aj ona chcela byvat inde ale nepohla sa a ze tak dopadnem aj ja.Mam celkom fajn otca rada mu volam on je v pohode lenze ked sa mu s niecim zdoverim tak viem ze matka ho spacifikuje a vyzvoni jej to a ona zacne robit intrigy a nicit mi zivot Dozvie sa kde som zacne zistovat mojich s kym sa vidam a pojde po mne.Takze nemozem sa bavit ani s otcom.Co sa tyka vztahov a ludi kamaratov tak neverim uz nikomu a tak o sebe radsej nehovorim a tvarim sa ze vsetko je okej.Lenze tym padom ma ludia nemaju radi kedze vedia ze sa tvarim ze je super aj ked nieje Teda ze som falosna.No lenze ako sa nebat hovorit o sebe aj cudzim aby mi teda neznicili zivot???A co s matkou, ako sa nebat ze jej smrt mi naveky znici zivot?
....
Treba odpuštať viem jeto taške ale ani ja nemam s mamou dobri kontakt dokonca ani s otcom moja jedina rodina su moj manžel a moje dety. Netravim s rodičmi čas ale už som im davno odpustila aj keď su namna taki aki su ved oni mi dali zivot kebi neni ich niesom.
