Zdravim vsetkych,
mam otazku, ktora asi vyznie hlupo, mozno divne ale zaujimalo by ma preco maju ludia deti a rada by som pocula hlavne nejake pozitivne priklady ludi ktori deti maju a su stastni. V mojom okoli su sami ludia, ktori sa na deti stale stazuju. Ze maju malo casu, ze su unaveni, ze si nic neuziju, .... a ja sa potom pytam, preco ich vlastne mali? Ludia ktori deti chceli a teraz ich maju mi hovoria, uzi si to, kym ich nemas. Tak preco ich mam mat ja?
Rozpravali sme sa so snubencom o detoch, on by ich chcel a ja uprimne neviem...kedysi som ani nepochobovala o tom ze ich chcem ale teraz mi to "nadsenie" upadlo...neviem ci je to tym ze mi vsetci plieskaju o nos len same nevyhody alebo...
ja osobne sa ani nebojim toho ze budem unavena, mat menej casu a pod...ja sa skor bojim toho co sa stane s nasim vztahom...poznam ludi ktorych vztah po tom ako sa narodili deti ochladol...uz boli "iba" rodicia a nie milujuci partneri...par muzov mi priznalo ze ich vztah k zene ochladol, ze dieta je pre nich akoby viac...
proste ma to uprimne zaujima...preco? co je na tom pekne a co sa stane so vztahom? Dakujem
(mimochodom ak mate niekto potrebu ma urazat, bolo by fajn keby ste si to vybili inde, ale nie som naivna, viem ze internet je plni...eh...zaujimavych ludi, a niektori maju proste silne neovladatelne nutkanie, ktore nevedia ukocirovat...len to prosim skuste aspon obmedzit)
Mat deti ?
Život inteligentného človeka má zmysel aj bez detí.
deti su predsa radost, podla mna s nimi zivot naberie uplne novy zmysel :)
Maju ich kvoli starobe, aby sa o nich mal na stare kolena kto postarat.
Inteligentný človek chce mať deti.
Tí ludia majú pravdu a prečo ich majú potom majú? Tlak spoločnosti, pocit menejcennosti, biologické hodiny ... sexuálny pud je základný prejav vôle a tá je priamo v rozpore s intelektom.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
a teraz to negatívne: je upršaný deň a škoda vyjsť niekam. S dieťaťom si však nemôžeš príliš dovoliť ostať doma, lebo Ti zdemoluje byt, ak nebude mať dostatok pohybu. Takže každý deň rátaj s tým, že raz alebo dvakrát s ním musíš ísť von. A keď sú dve tak je to ešte horšie. Škriepky, bitky každý deň. Riešenie: od útleho veku zapájať do domácich prác a byť s nimi dosť vonku. U mňa je dobrým riešením aj keď si požičiam deti od kamošiek, lebo viac detí sa menej háda, a lepšie zahrá, ako keď sú iba samé dve moje a je väčší kľud.
ahjajjaj, dakujem krasne za velmi pekny prispevok. Velmi prijemne sa to citalo a je fajn ked su aj rodicia ktori vedia povedat aj pozitiva. :)
Mám dve deti, a môžem povedať o nich toľko, že ich očakávaním aj príchodom sa zmení aj vzťah k partnerovi. Pri očakávaní bol môj muž fascinovaný zmenou postavy, zrazu veľkými prsiami a potom bolo veľmi pekné, keď sa mi zdravil: ahojte, a pobozkal ma najprv na pery, potom mi pobozkal brucho, akože sa zdraví tomu maličkému. Bolo krásne aj keď som cítila pohyby, a on si tam priložil ruku. Po pôrode ten intímny vzťah nebol nič extra, žena je hormonálne inak nastavená, tak si aj tam treba nájsť súlad tak, aby to bolo v duchu úcty a lásky a necítil sa byť odkladaný na vedľajšiu koľaj.
Tiež detičky majú tendencie v prvých mesiacoch byť mrzutejšie práve v poobedňajších hodinách, tak to nejak vydržať. Krásne zážitky sú z toho, ako objavia hrkálku, prvýkrát sa usmejú, sledujú očami predmet a stíchnu, keď sa prihovoríš. A keď sa narodí, pozerá sa na Teba, akoby si Ty preň znamenala celý život a bola tým najsamdôležitejším človekom v celom vesmíre, a nič iné ako Tvoja prítomnosť ho ešte nezaujíma.
Užívajte si, kým nemáte deti. To je tak, keď máš dieťa, treba ho nakŕmiť, až potom venuješ pozornosť sebe. A mnohí s malým dieťaťom nejdú na dovolenku napr. Tak ja som od mojej tety počula radu, aby sme ich brali všade so sebou. Dobre, nebudeme cestovať niekoľko hodín, pôjdeme niekam bližšie, ale aj tak tú zmenu prostredia potrebujeme. Tak sme chodievali na dovolenky s nimi, bývali miláčikmi hotelov, keď sa snažili robiť pred obecenstvom prvé krôčiky, alebo sa spustili na všetky štyri a tak išli liezť po schodoch.
Vďaka deťom sa naučíš inak pozerať na svet. Budú Ťa fascinovať akváriové rybky, zajačiky, korytnačky, vlaky, a všetko, čo tak často dieťa v živote nevidíš. A ak to bude chlapček, bude úplne uchvátený smetiarskym autom a činnosťou smetiarov ale aj čímsi takým ako je zbieranie ohorkov z cigariet, alebo čistením záchodovej misy kefou. :-))
Proste zábava, vidieť svet očami dieťaťa. A nielen ono sa bude učiť od Teba, ale aj Ty veľmi veľa od neho.
Do akej miery budeš pri ňom neslobodná si určuješ aj sama. Bežne som dieťaťu zvykla povedať, teraz sa rozprávam s tetou, neruš ma, aby sa učilo trpezlivosti. Alebo teraz tam nejdem, pozerám správy. Dieťa musí pochopiť, že si preňho, ale aj Ty máš svoje potreby a nie si jeho otrokom. Ak ho toto naučíš, budeš mať s ním krajší život, aj keď budeš mať viac starostí.
Tak Ti poviem, ako to u nás beží: 13 ročná dcéra, 11 ročný syn. Víkend. S manželom spíme do 9,30. POtom im prichystám raňajky, ale neraz sa stalo, že nás na stole čakalo prekvapenie: deti prichystali raňajky aj nám a už len čakali, kedy sa zobudíme.
Potom oni idú von, ja varím, po obede sme zvykli vyjsť niekam k jazeru, zahrať si s nimi badminton, alebo aj na cyklotúru, či hrať sa s loptou. A niekedy len tak zabalím niečo na jedenie, a vyberieme sa niekam, poobzerať si ruiny hradov, či múzeá, alebo zoologické záhrady, lanové dráhy, na tie som sa zvykla dať aj ja...
a ešte niečo, do tých 10 rokov s nimi môžeš nasadnúť do kolotočov, pod zámienkou, že na ne dozeráš a nikomu nebude vadiť, že máš 40 rokov a sedíš v kolotoči....:-))
