Vzťah s hendikepovanou osobou

Príspevok v téme: Vzťah s hendikepovanou osobou
jumbacisko

Ahojte, ľudia. Išli by ste do vzťahu s osobou, ktorá by mala nejaký hendikep? Napr. že by daný človek bol na vozíčku, chodil by, no bola by to krivá chôdza, bol by slepý, hluchý...Ktorý hendikep by ste "zvládli" a ktorý by vás odradil? Ak by ste takého človeka nechceli, čo by bol dôvod? Skúste dať nejakú všeobecnejšiu odpoveď, nie iba áno/nie. Ďakujem. :)

Bodecka

Zuzulik8 som si toho vedoma, rozpravali sme sa. V prvom rade sme si dali urobit testy, zial, dedicnost sa potvrdila. Ja mam dieta z predchadzajuceho vztahu, uvazujeme adopciu, moznost umeleho oplodnenia som zavrhla. Zavisi od postoja k zivotu a otvorenosti oboch k moznostiam, ktore su k dispozicii. Ano, chcela by som dalsie dieta. Ale nie som ochotna koli riziku prist o partnera, tak hladam alternativy. Ano, zivot s hendikepovanym clovekom je o hladani kompromisov, ale pokial su partneri, ktori doplnaju, nie je to velka zataz. Beriem zivot, ako pride, raj si z neho mozeme urobit len sami, necakajme to od druhych.

Zuzulik8

Bodecka to ze je hendikepovany nie je to najhorsie ale to ze je to dedicne je horsie, budu to mat aj vase deti ak budete mat. Ja som mala rande s chlapom co mal dedicnu chorobu oci, mali to vsetci jeho surodenci, mal ich styroch, vsetci boli viac ci menej postihnuti. On bol na tom este vcelku dobre, mohol soferovat auto hoci hovoril ze sa viac riadi hlasom z navigacie ako zrakom, nevedela som si to predstavit, kolko vlastne vidi. Bala by som sa s nim ist v aute. Ale to vsetko by nebol az taky problem keby to nebolo dedicne. Ja som nechcela aby boli postihnute moje deti.

Bodecka

jumbacisko: Poznali sme sa z prace, ale to som ho vzdy videla len v aute, tak som nevedela, s cim sa potyka. Potom sme sa nasli na zoznamke, obnovili priatelstvo a po mesiaci pisania si to na mna vysypal. Pamatam si, ako strasne sa bal, ze ma strati... Nestalo sa, zacali sme sa navstevovat a stretavat, zamilovali sme sa. Je tazsie handicapovany, dedicne, ma trosku inaksiu postavu nez iny ludia, na urcite veci musime davat pozor, aj to je kamen urazu. Moja rodina nechape, podla nich mam na viac, mam si hladat niekoho, kto sa o mna postara. Nechapu, ze mame plnohodnotny vztah, pomahame si navzajom, obcas ho potlacim, ale vacsinou za nim nestiham :-D Ano, ak sa mi nieco stane, budeme nahrati, ale viem, ze vacsinu problemov vieme prestat spolu. A navyse na nasich vyletoch mam vzdy lavicku po ruke, mam spolocnika co vie so mnou mlcat, aj ma vypocut, a podrzi ma, ked potrebujem. A o to v zivote ide.

ahjajjaj

ja som hendikepovaná po zápale mozgu bakteriálneho pôvodu od februára tohoto roku. Zápal mi išiel na mozog kvôli deficitu imunity. Akože niekoho z toho ani hrdlo nezabolí a mne to zničilo centrum rovnováhy v pravom vnútornom uchu. Naučila som sa chodiť, predpoludním aj samostatne, poobede za pomoci trekingových palíc alebo rolátora. Zadovážila som si z bazošu aj trojkolku. A cez víkend zvykneme vyraziť s manželom a deckami na cyklotúru, len tak na breh rieky, do druhého mesta, lebo tam majú dobrú zmrzlinu. Alebo sa len tak prejsť pri rieke. Minule sa mi podarilo prejsť cez také kmene stromov v ťažkom teréne, a rodine som povedala, že veď sa len opovážte povedať, že som postihnutá, a hneď vás tu napichnem na tieto palice. A na kúpalisku som zistila, že ešte stále viem plávať, a keďže manžel nie je, s deckami som to bola práve ja, kto bol v bazéne, kde robia vlnobitie.
Hendikepovaná som, býva mi niekedy zle, vlastne dosť často, a poobede mávam také obdobie, keď potrebujem oddychovať bez akýchkoľvek podnetov zvonku a bez toho, aby sa niekto so mnou rozprával. Keď si neoddýchnem, nevládzem ani na toaletu, mám záchvat a zvraciam. Ale keď všetko dodržiavam ako mám, viem sa cítiť dobre aj ja, aj moja rodina.

jumbacisko

Bodecka: Jéj, to je pekné od teba :) A ak sa môžem spýtať, ako ste sa spoznali resp. aké boli začiatky vzťahu, čo ste vnímali, ako prekážky a čo zas nie? Ďakujem :)

Kikiriki: Jasné, beriem taký názor a v niečom máš pravdu, že čo ak by sa aj tebe čosi stalo....a ten dedičný faktor je taktiež plne pochopiteľný.

Kikirik

U mna by zalezalo na pricine postihnutia ci slo o uraz alebo ci je to dedicne. V pripade dedicnosti by som do takeho vztahu nesla kvoli riziku ze by boli postihnute aj deti ale celkovo hendikep je pre mna minus nech to znie akokolvek bezcitne ale clovek nikdy nevie a keby sa mne nieco stane kto by sa staral napr o rodinu pracoval zivil ju atd?

miskovicka69

pokiaľ by ma ten človek zaujal na toľko, že by som s ním chcela tráviť budúcnosť, tak by som si to možno vedela predstaviť.

Bodecka

Ja mam vztah s postihnutym muzom na voziku. A nemenila by som, tak stastna som nebola davno. Za dva roky s nim som prezila tolko kolko so zdravym za 8 rokov nie. Je doma samostatny, pomoze. Problem ma skorej okolie, ale to ja neriesim. Ked si dvaja rozumeju...