Mne je 24 skoro 25 priateľke 22. S priateľkou som 3 mesiace. Vlaste sa dnes so mnou rozišla. Pred vzťahom som strávil noc s inou ženou. Bol som panic a bola to chyba, Veľké poučenie. Na to som sa na veci pozeral inými očami a zaľúbil som sa do priateľky.Nevedel som ešte že sa páčim priateľke. S priateľkou sme sa už dlhšie poznali ako kamaráti. Chodili sme už dlhšie na výlety ako kamaráti. Ja som sa jej páčil skôr. Po tej noci za ktorú sa hanbím a ľutujem ju, som sa nakrátko zaľúbil do priateľky. Asi po mesiaci od môjho incidentu s tou ženou sme začali spolu chodiť a krátko na to asi 2 týždne aj bývať. Veľmi silné emócie boli medzi nami, veľmi silné. Na začiatku to bolo všetko krásne. Ale tak ako to krásne začalo zmenilo sa to. Na priateľku prišiel extrémny stres, škola, problémy v rodine, extrémne stresové veci. Ja som zlyhával nebol som na to pripravený a nedokázal som jej byť oporou v týchto extrémnych veciach ktoré riešila, k tomu to bol ešte len prvý vzťah, žiadne skúsenosti. Mal som strach že o ňu prídem. Nechápal som lebo do teraz ma žiadne dievča takto nechcelo. Nemal som auto, majetky, byt nič len som mal záľuby ktoré aj ona milovala. Bol som šťastný a veľmi. Veľmi mi na nej záleží a milujem ju.
Konflikty začali krátko po nasťahovaní, ja som introvert ona extrovert, robí veci inak ako ja, ja pokojne ona rýchlo a naraz. Veľa vecí robím proste inač, veľa krát na mňa kričala pre drobnosti. Bral som to ako dôsledok obrovského stresu. Kričala na mňa za to že, som si nevzal obed do práce, za to že som niečo v byte urobil inač, pre veľa vecí. A potom to prišlo, chcel som pomôcť a riešil so známymi jej problémy aby som získal informácie a ona sa o tom dozvedela. Vyletela na mňa a ja som jej prvý krát zaklamal, a keď na to prišla bola akási iná. Ja som sa ospravedlnil ale videl som že to nie je ok, bolo mi to veľmi ľúto klamal som zo strachu lebo som sa bal že ma opustí. Veľmi ma to mrzelo, chcela aby som sa odsťahoval, lebo bývali sme u nej. A ja som povedal nech mi dá šancu. Následne to bolo ok, ráno sme sa už objímali a všetko vyzeralo byť ok. Ale následne prišli extrémne zmeny nálad, napísala mi že správu do práce lebo si na to spomenula že toto by neurobil ani posledný potkan, riešiť osobné veci s cudzími, a že chce aby som odišiel. Trvalo to niekoľko hodín a bolo to opäť dobré.
Ďalšie klamstvo prišlo keď sa pýtala na minulosť. Zažil som si zlé veci, šikanu, ponižovanie, bol som skoro alkoholik, vecí za ktoré sa hanbím a ona ich so mňa stále páčila. Zaklamal som jej o tom dievčati povedal som jej že to bolo aj kedy aj že tesne pred nami aj že sme skončili v posteli. To bolo všetko, ale povedal som jej že samotný sex nebol lebo nebol kondóm. Tak si to aj pamätám aj keď som sa potom bál že či nebude tehotná. To som jej teraz priznal na dovolenke, keď sme sa opili, že možno aj sex bol ale ja tvrdím opak, že som bol opitý a aj ona. Cestou z dovolenky si písala s tým dievčaťom, ona tvrdila že sex bol a hotovo, a už som mohol hovoriť čokoľvek. Už som kurevník a skončila so mnou na celý život. Takto to bolo cestou z dovolenky. Ráno sme sa ale dohodli že odídem z bytu a budeme opäť ako na začiatku ale stále pár. Bol som šťastní, že mám nádej. Keď som odchádzal plakal som boli to silné emócie pri tom lúčení. Trhalo mi to srdce. V noci sme si ešte volali, povedala mi že ma ľúbi. Aj ja jej, Dnes som jej napísal, a písala ináč, opäť ako vymenená, ako iný človek, napísala že vzťah skončil a už len kamarátstvo. Začal som jej opäť vysvetľovať, ospravedlňovať sa a všetko opäť preberať, to ju rozrúšilo do takej miery že ma už nikdy nechce vidieť, vynadala mi že som kurevník a že ľutuje že ma stretla. Nechápem to, na dovolenke sa táto situácia stala tiež, tiež povedala že je koniec, že ma už neľúbi, že ma nechce už viac vidieť, a o pár hodím sme šli opäť za ruky po pláži bozkali sa a hovorili ako sa milujeme. A tak to bolo často, extrémne zmeny nálad, názorov, . Najprv to bolo vždy len že mám odísť z bytu, ja som sa vždy ospravedlnoval, vysvetloval, sluboval. A o pár hodín ako iný človek, všetko dobre, ako ma ľúbi ako ma chce, všetko proste v normále. A to sa opakovalo v poslednej dobe častejšie. Najprv to bolo sem tam a v poslednej dobe každé 2 dni v priemere. Neviem čomu mám veriť, čo hovorí a čo presne aj cíti čo je pravda a čo nie. Neviem či je pravda keď hovorí veci keď je všetko dobré alebo keď je všetko zle a nechce ma už. Som zúfalý. Dnes sa so mnou rozišla opäť, že si mám okamžite prísť po zvyšné veci a ľutuje že ma spoznala. Už som len napísal že ju Ľúbim a vypol internet. Neviem čo mám robiť, nechcem ju stratiť, aj keď mi naliží koľkokoľvek, ona je tip človeka ktorý úplne skončí vzťah s priateľmi na základe akejkoľvek zrady či už myslenej tak či onak či nedorozumenie. Ona nedáva druhé šance. Mne ich dala ale neviem ako to mám chápať, keď mi povedala že mám odísť a za 3 hodiny sme už plánovali výlet na víkend. Veľmi ma to mrzí že som zlyhal, mal pred naším vzťahom skrat a nebol som jej oporou akú potrebovala. Za všetko som sa ospravedlnil, a slubil že to napravím, že už nebudem klamať aj keď budem mať strach, ale už sa bojím že je to naozaj koniec. Koniec ktorého som sa tak bál, tak veľmi a tak veľmi to bolí. Napísala mi že len píšem že mi nič neverí. Veľmi ma to bolí či verí alebo nie a chcem sa zmeniť a napraviť všetko.
Ešte mi vykričala že neviem prejaviť lásku. Ja viem prvý vzťah, u rodičov nič nevidím, nemajú dobrý vzťah ale snažil som sa. Pomáhal som v domácnosti, riady, upratať, domáce práce, doniesom som to málo čo som mal do bytu aby sme mali. Úžasne varila, poďakoval som, pochválil. Máme spoločné záujmi, šli sme všade kde chcela. Za všetko zle som sa ospravedlniľ, nechal jej toľko priestoru koľko chcela na úkor môjho. Všetok čas jej venoval, úspory aby sme mali na krásne chvíle. Staral som sa o ňu do noci, masíroval, krémoval aj keď som nevidel na oči. Dal by som jej posledné, vždy ráno som ju pobozkal poprial pekný deň kým som odišiel. Vždy jej niečo pekné napísal. Zabudol som na naš druhý mesiac čo sme spolu, veľmi mi to vyčítala, mňa to mrzelo lebo mi to ani nedošlo keď naznačovala, ja viem mrzelo ma to a hneď som jej kúpil na druhý deň niečo pekné, mal som toho dosť v práci a nenapadlo ma to viem ale čo už nezmením to a opať bolo všetko ok. Bol som na výlet tak som myslel len na ňu, doniesol jej pekné maličkosti aby som ju potešil z výletu. Vždy som ju pochválil, za všetko. Možno bolo na mna vidieť keď som sa trápil že je na mňa zlá, nevedel som to potlačiť ale vždy som sa snažil byť k nej dobrý aj keď mi naložila čo sa dalo. Ja neviem ako ešte prejavovať lásku ako, už neviem :( Dal by som jej posledné, aj keď som bol unavený ako pes nepovedal som nie ničomu čo chcela.
Preplakal som kvôli nej noci, plakal som pri nej keď ma chcela opustiť. Ja to všetko myslím zo srdca a ona mi kvôli jednej lži neverí. Klamal som zo strachu že ju stratím a teraz som ju stratil. Prosím poraďte :(
Ďakujem za rady.
V minulosti som tu už naše veci riešil v :
forum.zdravie.sk
