Priznanie rodicom

v zmysle ako to riesia druhi, nic specialne som nemyslela

Rep.... Co konkretne mas namysli, ze co riesia moji kamarati? Dik

Mozes zvolit cestu, ze nepovies nic. Urcite tak vela ludi zije. Mozno ak su rodicia konzervativni, bola by to i lepsiq cesta.

Bubli, tak ja chcem deti a vazne veci riesit az po 30, aj moji kamarati a kamaratky. Je to vtipne vidiet, ze kazdy sme v inych kruhoch. Okolo mna su vsetci slobodni, len par bab co dlho spolu chodili, alebo boli z dedin, kde su ine zvyky, tak tie uz maju aj deti.
rasto, citaj si o tom viac, ako to riesia tvoji kamarati, mne to uz tiez hocikto povedal, aj cudzi, ktory by nemusel. Pozri si osobnosti, inspiruj sa.

No, mne su tieto muzske reci cudzie, ja som zena :) len sa cudujem, ze okolo 30tky su vsetci single, ked riesia baby?? Ja mam menej a vsetci moji priatelia su uz vacsinou zobrati a riesia deti.. ale to je jedno.
Obavam sa, ze viac ti uz neviem poradit. Snad sa vyjadri este aj niekto iny. Budem ti fakt drzat palce, aby si sa naucil mat rad taky, aky si a aby sa nasiel niekto, kto to oceni a bude ti oporou.

Vies to je, ze ja moju partiu mam rad, my sa bavime o autach, rybach, robote, rodine, dovolenke, prerabke santiaga de bernabeu, caputovej, cokotinach inych, ale proste pocas celej doby rozhovoru prichadza na preskacku aj k teme o tomto, zvlast ak sedime na terase, takze nikdy neurcujem temu len ja :) ale obcas pride aj taka nevinna narazka, ze ty si panic, alebo, ze jak by si stlacal a dudlal tie kozy kde babe na slnku presvitaju bradavky... alebo podobne... Proste je mi to neprijemne a neviem ci si to vsimaju alebo nie, ale citim sa hlupo.... Ja by som ani cudziemu psychologovi nedokazal povedat, ze som gay, ja sa proste toto hanbim co i len vyslovit... A to aj pred cudzimi ludmi, nie to pred rodinou...

No dobry psycholog by mal rozhovor viest a reagovat na to, co mu hovoris. Ano, popyta sa nejake zakladne info o tebe, ale vacsinou je to vzdy taka terapia rozpravanim. Co sa tyka penazi, treba si vypytat vymenny listok od obvodaka - povedz, ze sa potrebujes len porozpravat, on tam uz do toho listku nieco napise, aspon u mna to tak bolo. Jemu nemusis nic vysvetlovat. No a potom za terapie neplatis. Ak by boli potrebne nejake lieky napr na uzkosti a tak, to uz potom riesi psychiater.
Rozumiem, ze ti to je neprijemne. Asi by som zvazila ci za takych okolnosti chodit casto von, lebo sa musis v podstate pretvarovat.. netvrdim ze vzdat sa uplne partie, ale mozno skusit zaviest rec na temy, ktore tebe vyhovuju a dobre sa ti o nich rozprava.. toto uz je na tebe. Ak si nakloneny tomu psychologovi, tak popozeraj si nejake recenzie na nete, vyber si jedneho a vyskusaj jedno sedenie, ze ako sa budes citit. Ako som pisala, je to hodne o sympatiach, niekedy clovek najde dobreho lekara az na druhy pokus.

Dobre, ja by som v takomto pripade aj zasiel k psychologovi. Ale ako sa naorientovat na tu temu co ma trapi len tak vseliako obsirne? Nechcem tam nechat majland penazi... Dnes opat s kamosmi na pive a vsetci tam komentovali baby co prechadzali okolo, bavili sa ako kto a kolko ich pretiahol a ja som sa citil velmi nekomfortne, len som sa usmieval ako pripeceny :(

Ono taketo veci sa naozaj neriesia na prvom stretnuti. Najprv musia prebehnut sympatie z oboch stran, hlavne ty musis citit ci lekarovi naozaj doverujes, alebo nie.
Myslela som skor zamerat sa na temy - pocity viny, sebaprijatie. Svoju orientaciu tam nemusis spominat, i ked ano prameni to z toho, ale ja myslim, ze dalo by sa s tym pracovat aj bez toho, aby si to musel specifikovat. Lebo mam pocit, ze ti to zasahuje do viacerych oblasti zivota, mimo ineho do vztahu s rodicmi, tak pracovat napriklad s takymito temami.

Tak som si to hovoril velmi dlhy cas. Ale nie je to pravda. Psycholog mozno je ista cesta, ale ako co mam prist a len tak to povedat? Ja by som to nedokazal a prave preto, ako si napisala, ze sa hanbim....