Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu. Opíšem Vám môj život a situácie, ktoré ma ovplyvnili a zmenili.
Začnem tým, že môj otec odišiel do zahraničia keď som mala 11-12 rokov a ostali sme žiť sami s bratom a maminou. Otec a mama boli a sú v exekúcii a zobrali nám dom, v ktorom sme bývali. Kým nám ho zobrali trvalo zhruba 6 rokov, počas ktorých som bola izolovaná v dome a trápila sa každý deň nad tým, že nám ho zoberú a budeme musieť utratiť psa. Týmto všetkým som prešla a bola som v depresiach takmer celý čas. Bála som sa chvíle keď sa od sťahujeme a dom bude prázdny. Mala som problémy so spánkom a žalúdočné problémy a závrate. Našla som si priateľa a zvládlo sa mi to ľahšie. Neskôr po nejakých 3-4 rokoch sme sa rozišli a ja som bola úplne zničená. V tom čase som už začala pracovať a vyhľadala som psychológa lebo som nevedela spávať znova a mala som panické záchvaty. Po vyše roku som sa z toho dostala hoci dodnes ma vie z toho rozklepať no tešila som sa ako som to zvládla neskôr. Pred rokom mi ale začali chodiť vtieravé myšlienky. Hodne agresívne a veľmi som sa vystrašila desila ma každá jedna situácia v živote. Stále som však chodila do prace a bojovala som s tým každý deň. Vyhľadala som psychológa a chodila som na terapie vyše roka. Keď mi bolo lepšie prestala som a myslela som si, že to budem zvládať ďalej sama ak by niečo znova ho vyhľadám. Prežívala som obrovský strach, že by som niekomu ublížila a veľmi ma to bolelo čo sa dialo. Mala som nočné mory o samovraždach, vraždach, sny kde mi nejaké zviera chcelo ublížiť a zabiť ma. Keď som toto všetko zvládla po čase asi pred vyše mesiacom som zase začala mať myšlienky, ktoré ma strašili. Že by som mohla byť zodpovedná za niekoho život. Začala som sa báť, že aj ja môžem byť potom chorá a vyhľadala som psychiatra. Diagnózu mi dal panicka porucha a epizodicka úzkostná porucha. U psychologicky mi testy nevyšli najlepšie a diagnóza od nej bola stredné ťažká depresia uzkostnou poruchou a rezervovano-schizoidny štýl osobnosti. V tomto čase som sa strašne začala báť schizofrénie. Lieky, ktoré beriem mi nerobia až tak dobre. Užívam ich už od začiatku júna a trpela som týždeň nespavosťou a nechuťou do jedla. Mala som hypnagogické halucinácie. Chcem sa opýtať či mam veľké riziko vzniku schizofrénie. Strašne veľa som si o tom na čítala a chcela by som počuť nejaké usmernenie. Či je šanca vysoká. Dosť ma to vydesilo no vravia, že je dôležitá včasná diagnostika. Mam 24 rokov. Žijem sama už pomaly 8 rokov starám sa o seba a pracujem. Mám pomerne ťažkú prácu, ktorá má stresuje a často som pod tlakom. Od detstva do nejakých 22 rokov som hrávala aktívne futbal a zvyknem pracovať s drevom no posledny rok už vynechávam aj prácu s drevom. Budem Vám vďačná za Váš názor.
Stredne ťažká depresia, úzkostná porucha, OCD
Ďakujem Vám za podporu a záujem. Ja som dosť samotársky typ a toto je prvý krát čo som niečo pridala o sebe. Dokonca ani na sociálnych sieťach nezdielam svoj život. Ono to nieje celkom tak, že sa bojím veľmi tej choroby. Cítim k nim lásku. Ku každému kto má problémy. Verím, že je to hrozna choroba. Tiež som zažila rôzne veci hlavne v snoch. Veľmi živé sny a dodnes ich mam. Dokonca som už aj umrela v sne a videla ako sa zabili ľudia a aj zabila v sne. Ťažko je to prirovnávať. Ja viem, ze je to sen no oni tomu veria. Ja skôr chcem byť pod dozorom aby ak sa niečo také deje alebo začne diať bol pri tom odborník. Mam rada aj svoju myseľ aj svoje telo nech je to akokoľvek vždy sa snažím byť si oporou. Horšie je, že ma veľmi nepodporí ani rodina a lekári ma celkom nevypocuju. Rodina mi môj stav, tak to vnímam ja - zlahcuje. Aspon sa tak vyjadrujú, že to nič nieje. Hodne mi to ubližuje a nemám oporu, že keď sa mi niečo stane budú pri mne. Ja nezvyknem žiadať o pomoc blízkych. Mame som len nedávno povedala pár skutočnosti, o ktorých netušila a ešte o ďalších nemá šajnu. Priateľov veľa nemám na za to ich mam veľmi múdrych. Chcela som v podstate počuť ci niekto mal takýto priebeh hoci je v podstate zbytočne o tom sa presviedčať nakoľko sme každý iný. No napriek tomu ma potešilo, že ste reagovali a veľmi si to vážim. Cudziemu človeku byť oporou je vzácne. Ďakujem.
Ešte vysvetlím prečo nepracujem ďalej s drevom. Drevo milujem. Už takmer všetok nábytok mam z dreva no tie agresívne myšlienky som nechcela ťahať do prace s drevom aby som neprišla aj o to. V tom čase sa mi rozpadli všetky sny ake som mala a nechcela som pošpiniť túto časť. Odsudzovala som sa a obviňovala, že niečo také vôbec v sebe mám.
No ked ti mozem poradit hlavne o tom nic necitaj,./vlastna skusenost nepomoze ti to/.a ak uzivas AD.tie maju dlhsiu dobu nabeh.hlavne vydrzat urcite bude lepsie.drzim palce.
Nemusíš sa báť schizofrénie. Máš problém s úzkosťou a preto sa bojíš aj iných psychických porúch. Skús sa na to pozrieť z pohladu že tým strachom natom nič nezmeníš .. ak by si mala dostať schizofréniu - zajtra, o mesiac, o rok, tvoje dnesne obavy tomu nezabránia.. ľudia s úzkosťou potrebuju uistenie- nikdy nebudeš mat schizofréniu a pod. Ale v skutočnosti to úzkosť prehĺbi, možno sa nebudeš báť schizofrénie ale niečoho ďalšieho.. oslobodzujúce je zistenie že svojimi obavami nič nezmeníš, čo sa má stať sa stane a musis dôverovať že všetko bude v poriadku. Nad niektorými vecami proste nemáme kontrolu a preto sa tak úzkostlivo bojíme.. ale to by sme sa mohli kszdy jeden deň báť novej a novej choroby...lebo predsa nevieme či ochorieme, nedokážeme tomu zabrániť ... môžeme len dôverovať životu že sa o to postará.. nie si zodpovedná za nikoho život.. nemusíš sa báť že niekomu ublížiš - keďže sa toho bojíš - tak to spraviť nechceš! Keby si mala niekomu ublížiť tak nepociťujesss pri tých myšlienkach úzkosť! Úzkosť najväčšia úzkosť je zo straty identity - to znamená, že sa bojíme že prídeme o seba - budeme blázni alebo spravíme niečo zle... je to úzkosť nie my! Obsesivne myšlienky sú nepríjemne ale neškodne.. kľudne si môžeme napísať aj email ak budeš chcieť.
A prečo vynechávaš drevo? .. Nechaj bokom tie myšlienky či máš schizofréniu. Tá má predsa isté príznaky, a ak ich na sebe nevidíš, tak ju nemáš.
Je to hrozne ,je mi to luto :( tiež som mal podobný zivot a beriem lieky na depresiu a uzkosti a ocd. že vraj sa presne nevie ako vzniká schizofrenia ale hra tam rolu aj dedičnost ak ju niekto v rodine mal. Nie je potrvdene že ju môžeš dostat ale ani vyvrátene . Skus na to nemysliet aj ked viem že to je tažke priam až nemožne .
