Zdravím. Keďže som tak troška bezradný, potrebujem help.
Na úvod, mám 17 rokov. Som chalan, ktorý si chce ísť za svojimi snami, ktorích možno nie je málo, ale raz si ich určite splním. Mám sestru, a mamu. Tatino zomrel keď som bol ešte veľmi malý. Sestra je už druhým rokom odsťahovaná preč. Chodí nás sem-tám navštiviť. V čom je problém ? Že cítim nesmierné podceňovanie. Ide o to že sa vo všetkom snažím na 100%. Či je to už moje milované fitko, alebo škola. Alebo akákoľvek iná moja záľuba. V škole dosahujem prekvapivo výborné výsledky. Snažím sa tam kde sa dá. A mrzí ma aj to, že nedostanem pochvalu za nič čo urobím, ale akonáhle už jednu vec neurobím (príde mama domov, nie je umytý riad a pod.) tak som najhorší syn pod slnkom. Bývam takmer sám, pretože mamina má priteľa čiže som častokrát sám. Oproti svojich rovesníkov sa cítim divne. Riešim veci ktoré oni riešiť nemusia, robím veci ktoré oni robiť nemusia pretože majú takmer bezstarostný život. Možno si aj tieto problémy vytváram sám, ale nepripadá mi to veľmi vhod keď vám neverí vlastná rodina. Podceňujú vás a myslia si že nič nedokážete. Mne sú tieto reči dôkazom toho že sa mám snažiť ešte viac, a to aj robím. Len ma záraža že rodina by mala stáť pri vás a nie vás za všetko zbuzerovať a podceňovať že niečo nedokážete.
Budem rád za každý váš názor.
