Naša mama je strašne agresívna a kričí na nás aj pre bl.osti. Napr. chce, aby som jej kúpila čokoládu. Povedzme, že nemajú tu značku, ktorú chce, tak kúpim inú, ale čo najviac podobnú. Za to dostanem kritiku a krik. Ak nič nekúpim, tiež dostanem vynadane a krik. Nielen ja, hoci aj otec alebo mladšia sestra, podľa toho, kto tu chybu spravil. Alebo jej zabudneme natočiť nejaký film. To už na nás vrieska ako zmyslov zbavená. Pritom nepije, nefajčí, nebehá po podnikoch.
Otec je pokojný, starostlivý a zodpovedný človek. Nepije, nefajčí, je verný. Obaja majú stabilné zamestnania.
Mladšia sestra sa radšej tvári, že si ich hádky nevšíma. Nemieša sa do toho.
Keď sa mama s otcom hádajú, väčšinou sa ich snažím upokojiť alebo sa zastávam otca. Nepáči sa mi, že za to všetko, čo pre nás robí, v domácnosti robí rovnako ako mama, varí, upratuje, dostáva krik a nadávky. Jej reakcia? Krik. Vy ste sa proti mne spikli! Choďte do pi!
Ja už neviem, ako ju mám upokojiť.
Čítala som, že pomáha stišiť hlas, že aj agresor potom bude hovoriť tichšie. Ale fi.u, ona kričí rovnako hlasno.
Keď sa s ňou hádam a tiež kričím, tiež kričí. Ale niekedy sa stane, že na chvíľu ostane ticho, keď už ja poriadne a krátko zruknem na ňu. Niečo ako dosť! Ale to je len na chvíľu.
Keď sa snažím normálne hovoriť a dávať normálne argumenty, vysvetľujem, že nemá dôvod kričať, kričí ešte viac, aby ma prekričala a nebolo ma počuť.
Prečo je taká a ako by sa to dalo zastaviť? Vďaka.
