Krásny deň všetkým. Neviem ako by som začala, tak prejdem hneď k môjmu problému. Bojím sa ľudí, hanbím sa, neviem komunikovať s ľuďmi. Keď kráčam po meste prežívam úzkosť, hanbím sa prejsť okolo ľudí, neviem čo s rukami tak radšej pozerám do mobilu. Stále mám pocit, že sa ľudia zo mňa smejú, že ma súdia a ohovárajú. Kedykoľvek sa niekto zasmeje hneď si myslím že na mne. Trpím tým už od detstva. V detstve som bola sexuálne zneužívaná, ale nikomu som o tom nepovedala, ani rodičom nie. Neviem či to môže s mojím problémom nejako súvisieť. Nik o tom nevie. Cítim sa zle keď s niekým cuzím telefonujem, potím sa, v hlave si vždy dopredu natrénujem čo poviem, bojím sa že sa strápnim. Nie som schopná si ani nájsť lepšiu prácu, lebo sa bojím, že sa mi to nepodarí, že na to nemám. V škole som nebola obľúbená, skôr taká utiahnutá, tichá šedá myška. Našla som si ale 1-2 spriaznené duše ktoré mi boli podobné. Vždy som sa bála ozvať, v škole ma aj šikanovali. Nikdy som nemala veľa priateľov, a ani teraz nie. Tiež neviem komunikovať, neviem sa slovne brátniť, sem-tam sa stane že ľudia utrúsia nejakú hlúpu poznámku alebo povedia niečo ironicky a ja neviem ako zareagovať, nič ma v tej chvíli nenapadne a vulgárna byť nechcem. Psychologičke sa tiež hanbím ísť. Neviem si rady, ničí mi to život :(
Bojím sa ľudí, hanbím sa...
Podla mna o tomto sa treba s psychologom pozhovarat!
Je nám tiež podobný problém s ľuďmi. Hanbím sa. Keď mám niekoho osloviť tak len ťažko hľadám slová, neviem čo mám povedať. Najradšej by som sa prepadol od hanby. Keď mám takéto ťažkosti hovoriť s ľuďmi, tak nemám ani vzťahy a kamarátov. A keď mi chýbajú ľudia v mojom živote, tak to vedie k depresiám.
A znova tema na jedno kopyto. Sexualne zneuzivana,nikomu to nepovedala...znie to trochu naivne ako podme na jahody. ozes to povedat aj teraz,psychologovi.
Mne pomohlo ist do zahranicia, po 10 rokoch som sa "otrieskala" presne z tamtoho stavu a nasla som sa, zacala som sa mat rada. Prekonaj sa, ked vela zvladnes, zacnes si vazit samu seba.. treba si uvedomit vlastnu hodnotu, ktora nezavisi od pohladov inych ale tvojho. A k trapasu som zacala pristupovat s humorom, nemusis byt tiez dokonala, kludne si nejaky dovol tiez a skus sa zasmiat, ze dobre si sa :) a uvidis, jak zivot pojde dalej......
rozhodne neber lieky.. a určite nie na hlavu .. to si fakt daj radšej dobrý čaj na ukludnenie alebo nejakú horkú čokoládu prípade kávu.. tie vedia trošku zlepšiť náladu... No sam mam slabú socialnu fobiu ale pramení to so (u mňa) so zdravotných dôvodov ..ktoré mi znepríjemňujú život.. keď sa cítim lepšie tak som aj hneď sebavedomejši a nemám nejakú vnútornú neistotu ísť niekam kde sú ľudia.. ale naopak keď sa cítim zle tak aj tá "fobia" je horšia.. Čo tie spriaznené duše ? Nemôžu ti oni nejak pomôcť trénovať s tebou nejaké situácie kde sa cítiš zle, psychologička by nemusela byť zlá voľba ale psychiater podla mňa nie.. keď sa budeš cítiť dobre tak skús sa odhodlať ísť k tej psychologičke alebo to povedať kamarátkam či kamarátom.. proste v nejakej chvíľke kde si budeš sama sebou istejšia
Takýchto tém tu pribúda čoraz viacej. Čo sa to s vami ľudia do čerta deje ? Samá sociálna fóbia, samí introverti a samí ľudia uzatvorení do seba. Wake UP !!!!!!
Volá sa to *sociálna fóbia*, po jej diagnostikovaní ti psych.predpíše lieky, ktoré ukľudnia tvoje pocity a budeš sa mať určite lepšie . S tým sex.zneužívaním sa jej zdôver tiež, to nie je sranda a možno práve tam kvitne to kedy ti to vypuklo ... Držím palce
