Ahojte, mamicky, buduce mamicky, mate/mali ste to tak tiez ?
Chceli sme, tesili sme sa, keby sa to podari. Kupili sme nejake oblecenie, knihy... Po pol roku to prislo, no ten pocit stastia ma opustil. Bojim sa toho celeho. Vsetci okolo sa tesia len vo mne je ten pocit neistoty a strachu, neviem do coho idem. Pracujem v skolke, deti milujem, cely zivot s nimi pracujem. No toto je nieco uplne ine.. pride maly cloviecik a uplne nam otoci zivot hore nohami... vzdy som o tom snívala, tuzila.. no teraz ked to je, tak mi zostal len strach, panika, uzkost.. prejde to?:(
Neprisla radost z tehotenstva ale obavy
EmmaEmma1
addulaa
Ja si myslim, ze tymto si presla asi kazda mama, ja mam dve a pracujeme na tretom, nikdy som nechcela velku rodinu, ale moj muz ano, milujem ho a aj svoje deti. Tiez som mala obavy, pri prvom a aj pri druhom a ktomu je to narocne ,mam ich po dvoch rokoch necelych a najmladsi ma rok a pol skoro a snazime sa o dalsie.
Fiore
Nicoho sa neboj, obavy aj strach su prirodzene lebo v tvojom zivote pride zmena. Ja som sa tiez bala ako to bude, ako to zvladnem...ale vsetko prislo tak prirodzene. Porod, kojenie, kupanie...vsetko mi sestricky v nemocnici vysvetlili a doma som sa o maleho starala sama. Manzel pracuje a bal sa ho kupat a aj moja mama tiez pracuje, ale zvladla som to.
Neboj zvladnes to, vsetky sme sa to museli naucit :o)
Drzim palce!
Bubliii
Ahoj ja si myslim, ze to bude okej.. hned ako babatko uvidis, vsetky obavy sa zmiernia, aspon ja tomu verim :-) ja o par dni zacinam treti trimester a tiez uz premyslam, ako bude moj zivot za par mesiacov vyzerat..ako to ovplyvni nase manzelstvo a zivot vôbec.. mne je velkou oporou manzel, stale mi vravi ze na to budeme dvaja a zvladneme to nejako. Myslim, ze prave obavy su znakom ze si zodpovedna, ze si nesla do dieťaťa hala bala. A v ktorom si mesiaci?
ahjajjaj
áno, prejde to. Len potrebuješ mať pri sebe tých správnych ľudí. Keď sa mi narodila dcéra, jedna sestrička v pôrodnici mi povedala, že nechce sať, lebo sama cíti, že mlieko nie je také, ako by potrebovala. Druhá mi povedala, že sa nevie prisať, lebo mám tak plný prsník, a že si mám z neho odsať mlieko, a potom si ju priložiť a že je to pre ňu to najdôležitejšie, čo potrebuje. Kebyže niet tej druhej sestričky, uverím, že mám zlé mlieko, a že ako matka ani len dojčiť neviem. Potrebuješ mať pri sebe ľudí, ktorí Ti pomôžu všetko zvládnuť, ale nie tak, že budú robiť veci miesto Teba, ale tak že Ti fakt pomôžu. Po pôrode požiadaj mamu alebo svokru, nech Ti 2 týždne varia, kým sa zotavíš.
Tieto úzkostné pocity a podobne sú dané aj hormonálnymi zmenami, takže chemicky.
