Priateľ a rodičia

Ahoj, mám taký problém. Mám 22 rokov a mám prvého priateľa, sme spolu len 4 mesiace, ale veľmi ho ľúbim a nechcem ho stratiť. Podotýkam, že priateľ má 30 rokov. Môj problém spočíva v tom, že som chodila na výšku a rodičia sú taký, že škola na prvom mieste, je im jedno, že nejedavam, nespavam, hlavne nech sa učím, hlavne otec. Môj život pred priateľom bol taký, že som ani von nechodila. Stále som bola len zavreta v izbe a učila sa, či bola zima, či leto, no aj tak som nikdy nebola výborná žiačka, skúšky som robila na 3x. No a ako som si našla priateľa, začala som chodiť von a to sa už našim nepáčilo, začali mi hovoriť či musíme ísť aj dnes von, či nám nestačia spolu 2 hodiny... Strašne mi to vadilo, predsa nemám 15, ale som plnoleta. Zo začiatku sme chodili von len asi od 18:00 do 22:00. Postupne začal bývať v robote dlhšie, tak sme bývali dlhšie vonku. Potom som u neho začala aj prespavat. Otec o tom nevedel, mamina ma kryla. Keď som ho doniesla 1x domov, oco si s ním ani ruku nepodal, radšej vynadal mame, čo robí u nás, ruku si s ním podal až o mesiac od tohto. Keď nás už nebavilo sa s priateľom skrývať, tak som sa oca spýtala či tam môžem prespať, povedal, že jemu to je jedno, tak som ostala a on medzitým vynadal mame, a teraz k tomu hlavnému, som v 3 ročníku a škola mi nevyšla, nedali mi bakalárku, tak som musela kvôli tomu prerušiť školu, naši mi strašne kvôli tomu vynadali, samozrejme priateľ bol najhorší. Ja zo strachu som neprišla z intraku domov a už asi 2-3 týždne bývam u frajera, býva ešte s otcom. Naši mi dali na výber buď oni alebo frajer. A ja neviem čo mám robiť. Nechcem stratiť nikoho. No viem, že ak sa teraz vrátim domov, naši ma budú zase kontrolovať a hovoriť mi do všetkého a priateľa mi zákažu. Sám otec mi povedal, že čakal, že si nájdem niekoho v škole o 2-3 roky staršieho a nie niekoho, kto nemá ani školu...