Strach z materstva

Príspevok v téme: Strach z materstva
LeaS1

Ahojte. Mam 26 rokov, s priatelom sme spolu 7 rokov. Mame dobre zamestnania. Nad založením rodiny sme premýšľali uz velakrat. Vzdy to bolo v tom pozitívnom slova zmysle. Aj ked nam to uplne zmeni zivot, vzdy sme sa na to velmi tesili. Pred tyzdnom som navstivila gyn, vzhladom na mojich viac diagnóz (porucha imunitného systému, cysty na prsiach, nepravidelný menzes, trochu vyšší tlak) mi povedala aby som nad tym popremyslala a konala, kedze to vidi neskor ako problemove. Odchádzala som s usmevom a pocitom, ze ano, takbudem mozno do dvoch rokov mamicka. Priatel sa potešil, ze sa o tom doma porozprávame a nejako si vsetko naplanujeme. No mna sa zmohol strach. Budim sa na to v noci, stale na to myslim.. Stale to je pre mna nieco krasne, no pozeram na to teraz s rešpektom. Nebojím sa straty zamestnania , ani pribratia, bolesti, bojim sa tej zmeny celeho zivota. Bojim sa ze to nezvladnem:(... Neviem nad tym premýšľať uz len pozitivne a bez strachu. Mam obrovsky rešpekt. Prosim, je to normalne ? Dakujem

ahjajjaj

Ak si si zvykla soliť zeleninu, odvykni si od toho, aby sa ti upravil tlak. Plus viac pohybu a zhodiť pár kíl z tukov, aj to pomáha pri vyššom tlaku. Ak bude tehotenstvo zdravé, veľa pohybu počas neho. :-)

marge1987

Je to normalne, taketo pocity maju viacere zeny. Predsa len je z coho. Starat sa o dieta a byt zan zodpovedna nie je len tak. No drzim palceky, aby sa vam podarilo a isto to zvladnete a budete dobrymi rodicmi:-);-)

Bubliii

Povedala by som, ze je to normalne. Ine je hypoteticky sa tesit na rodinu a ine uz to zacat realne riesit. Ja som v tvojom veku a som teraz tehotna, tiez som s muzom 7 rokov. A poviem ti ze dobry rok mi trvalo, kym sme sa od reci dostali k realnej akcii. Tiez som mala take obavy a to som pritom z gyn.hladiska zdrava.
Myslim, ze sprava od lekarky ta zastihla nepripravenu a teraz sa po tebe chce, aby si z modu "hypoteticke dieta" okamzite presla do modu "realne dieta" a tak sa do toho citis tlacena a podvedome to odmietas. Chapem to, hlavne teraz ked vidim, co vsetko zena musi babatku dat a muz nie. Na porod sa napr vobec netesim ale bez toho sa asi k dieťaťu nedopracujeme..
No aby som to uzavrela, podla mna zena musi najprv babatko uprimne chciet, v hlave a potom sa to pretavi do akcie. Takze nic si nevycitaj alebo co, plodna si, len nemusite na to skocit hned zajtra, ak nechces. Samozrejme to bude chciet vela rozhovorov s partnerom, ale ak je normalny tak urcite da na tvoje pocity.