Ahojte. Potrebujem nestranný názor na celu moju situáciu. Už od prvaku na strednej túžim ísť na vysokú (onedlho idem robiť prijímačky). Makam na sebe kvôli tomu a neuveriteľne to chcem študovať. Mám ale menší problém. Mám strašný strach. Našla som si konečne prvého priateľa (mám 19). Sme spolu pól roka. Bojím sa ako to bude keď odídem ďaleko (Košice). Nechcem stratiť kamarátov, nechcem odísť z domu niekam kde to nepoznám a nemám tam žiadnu oporu. Bojím sa že vzťah nevydrží a stratím ho. Mal plány že by sa tam zamestnal a bývali by sme spolu ale on tiež len teraz maturuje, tak sme to zatiaľ neriešili. Po maturach sa pusti do toho. Mám strašne obavy aj napriek tomu že to neuveriteľne chcem študovať. Viem že treba niečo obetovať a ani by ma nenapadlo sa vzdať mojich plánov ale strašne sa bojím zmeny. Do teraz som vôbec nebola na intraku a už vôbec nie niekde ďaleko.
Strach,priateľ a vysoká škola
Dovolím si citát z Biblie:
Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5/34
"nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia."
Človek si samozrejme robí nejaké myšlienky a plány do budúcna, ale často sa veľa vecí vyvinie inak, a vlastne sa bojíš čoho? Keď sa chce priateľ usadiť tam, kde si Ty, znamená to, že mu na Tebe záleží. POznám páry, kde im to roky vydržalo tak, že sa stretávali len raz za dva týždne. Druhá vec sú semestrálne prázdniny, sú o čosi dlhšie ako na strednej škole. V septembri začínate neskôr, a v júni končíte oveľa skôr. Potom aj na polroka máte do polovice februára prázdniny, aj keď sem tam sú tam medzitým nejaké skúšky. Takže sa teraz sústreď na maturity a na to, aké bude zajtra počasie, a aby si neprechladla. Budúcnosť sa potom vyvinie a bude to dobré tak, ako bude, nech by sa dialo čokoľvek.
Je prirodzene, ze sa bojis zmeny. Ma to tak väcsina ludi.
