Má moja existenica zmysel?

Príspevok v téme: Má moja existenica zmysel?
Pittykejsa

čaute. Mám 16 nemám žiadne kamarátky,s ktorými by som niekam chodila a nemám sa s kým porozprávať. Ked prídem do školy, tak sa skoro s nikým nebavím a mám pocit, že ma moji spolužiaci berú za nejakú hlúpu len preto, že som proste tichá a introvertná osoba, pričom by som sa s nimi baviť aj chcela, len niesom ten typ, že prídem k ním prvá, ale ku mne prvý nikto nechodí. Oni sa spolu rozprávajú len ja som stále na boku. Viem nemalo by mi na tom záležať, ale vadí mi to. Mám pocit, akoby som ani nemusela existovať, pretože by si to ani nikto nevšimol keby tu nie som. A myslím, že to nie je len pocit vidím, ako ma nikto nemá rád a ja neviem prečo ked viem, že som asi najláskavejšia a najmilšia osoba akú ja osobne poznám. Keby som bola nejaká šedá myška tak nepoviem,ale práve naopak som normálne klasická baba. Jediné čo ma naplňa je čítanie príbehov, pozeranie zaujímavých seriálov alebo moje osobné písanie zaujímavých myšlienok, nič iné pre mňa ani nemá zmysel..

emma26

ahoj, presne aj ja sa takto citim ze sa s nikym nebavim a stale som ticho a najradsej by som tam nechodila... ak chces mozme si pisat :))

Ute

Čo chceš? Aby ti niekto ťahal medové motúzy popod nos? Takej literatúry je všade habadej. A možno ťa aj povzbudí. Tak si čítaj napr. "Miluj svoj život" alebo niečo iné, možno tam nájdeš to, čo potrebuješ. Len keď potom prídeš zasa medzi ľudí a tam medzi nimi budeš mať zasa pocit, že si zbytočná (ak - poviem to slušne - im nenadbiehaš), tak sa nečuduj. A dôvod je prostý, a možno aj sprostý.

Ute

Okrem iného si napísala aj: "Mám pocit, akoby som ani nemusela existovať, pretože by si to ani nikto nevšimol keby tu nie som."
Jasné, z jednoduchého dôvodu. Tieto pocity nie sú nič moc, ale netreba čakať niečo lepšie. Ľudia nemôžu existovať bez seba, ale keď sú spolu tak sa neznesú. Schizofrénia? Ako vyšitá.

Kalgan1

daniela2: na 99% s tebou suhlasim. Ale zivot (myslene vo vseobecnosti ako existencia) je velmi zvlastny a vobec nie je jednoduchy (v zmysle jednoduchych odpovedi). Potvrdi ti to kazdy vedec aj umelec. Samozrejme ak niekoho nezaujima, co znamenaju vsetky tie hviezdy na nebi a aku mikro rolu v tom hrame my, tak ano, zivot je jednoduchy. A ked je clovek kreativny a stale rozmysla, tak cvicenie vie velmi vela myslienok podnietit. Kalokagatia (v zdravom tele, zdravy duch) vznikla nie nadarmo v starovekom Grecku, ktore nam dalo okrem ineho filozofiu.

daniela2

kedysi som bola ako Ty. Priveľa som hĺbala, myslela. Potom som zistila, že keď má človek brať všetko tak príšerne vážne, tak ho to tak nebaví a ani sranda nie je. Rozhodla som sa byť radšej na seba tvrdá. Hlavne telesne. Začala som behať, a potom chodiť do posilky. Odvtedy neuvažujem o nesmrteľnosti chrústa, a pristupujem trochu praktickejšie k veciam, aj keď riadenie sa emóciami mi ostalo....koniec koncov, som nemala v živote také emotívne rozhodnutie, ktoré by som bola bývala oľutovala.
Aj Tebe by som poradila, áno, Tvoja existencia má zmysel. Buď na seba tvrdšia - fyzicky. V zdravom tele zdravý duch. Kto totiž priveľa rozmýšľa, má sklon aj k depresiám. A život je trochu jednoduchší, než ako si to filozofovia predstavujú.

Kalgan1

Venuj sa veciam, ktore teba bavia, rozvijaj svoje talenty a neber strednu skolu prilis vazne. Mas cely zivot pred sebou, najprv musis vediet, co ty chces od zivota, najst samu seba a neubijat sa cely cas tym, co si druhi ludia o tebe myslia. Musis si stanovit nejeke ciele, nebludit po ceste, ale mat nejaky kontkretny smer. Po case natrafis na ludi, s ktorymi ta budu spajat podobne nazory/zaujmy/konicky. Hlavne nespochybnuj stale samu seba, neber vysmiate fotky ludi na facebooku prilis vazne a na strednu skolu za par rokov uplne zabudnes. Nekaz si zivot ani naladu tym, ze sa nebudes venovat svojim veciam a budes odkazana na nazory druhych ludi. Kazdy sme jedinecny a v niecom dobry a nie vsetci sme z rodin ropnych magnatov alebo mame 1000 friendov na FB a milion followerov na instagrame. To aj tak nie je realny obraz sveta.