Ahojte ľudia. Mám problém s priateľom, ale najprv to obšírnejšie opíšem. Sme spolu dva roky. Bývame spolu v jeho byte. Dlhšie nemal prácu, tak som všetky účty platila ja. Všetko v domácnosti zariaďujem ja, on nevie nič poriadne urobiť. Keď mu prikážem, že nech utrie prach, tak to len tak prejde a urobí polovičnú robotu. Keď sme išli k jeho rodičom, namiesto predstavenia sa sa s nimi pol hodinu objímal a ja som tam stála ako taký stĺp. Potom ma predstavil. Potom mi povedal, že mi ukáže dom a ja som mu povedala, že to ako myslíš tie tri izby? Od tej chvíle so mnou prehodili len zdvorilostné frázy, vôbec som sa tam nebavila. Nudila som sa. Pri obede sa s nimi ani nerozprával. To bol asi najtichší obed v mojom živote. Potom keď sme večer išli domov, tak na mňa zaútočil, že prečo som mala také poznámky a ja, že aké? Veď úprimnosť sa už dnes nenosí? To mám držať hubu, keď sa mi niečo nepáči? Povedala som mu, že aj keď mi obed až tak nechutil, zo zdvorilosti som ho zjedla. Vtedy vyskočil ako čertík z krabičky a zmizol z bytu tresknutím dverí. Zostala som sama 2 dni. Všetko som musela robiť sama. Keď sa vrátil, tak som mu vynadala, že ako si to predstavuje. Takto sa nedá žiť. On sa mi ospravedlnil a zase bolo všetko v poriadku. Ale mu to trvalo. Chlapi... Ale čoskoro zase začali problémy. Keď sme išli na výlet, tak sa nám pokazilo auto. Museli sme zastať na krajnici. Povedala som mu, že už dávno tento črep mal predať, lebo sa raz pokazí a presne teraz sa to stalo. Je to len jeho chyba, lebo ma nepočúva. Ale on svoje auto aj napriek tomu miluje. Ani odťahovku nebol schopný zavolať, stále sa robil, že opravuje motor. Nakoniec som odťahovku zavolala ja. A potom doma mal ešte tú drzosť vyskočiť na mňa a mňa obviňovať z toho celého. Určite aj za koniec sveta budem môcť ja. Ako z neho môžem spraviť normálneho človeka? Ja mám 29 a on 28 rokov. Ale niekedy mi pripadá, ako keby mal 15.
Priateľ je strašný posera
ty si proste puca...ja by ta vyhodil z bytu a dovidenia...takychto puc je na Slovensku ale vela...
Poznamka o izbach bola necitliva voci jeho rodine. Ak to poculi, mozno preto bolo ticho pri obede. Chyba ti empatia. Auto ma mozno rad, ma k nemu citovy vztah a ty ho nazves crepom. Mozno na lepsie nema? Posera je u mna chlap, ktory by ta neobranil, ak by ti niekto nadaval, alebo ta bil. Jedine co by mi tuna vadilo je, ze doma nepomaha.
Ja mám 29 a on 28 rokov. Pises, ze ma byt, to ma maloktory 28 rocny...a to, ze ma 28 rocny starsie auto je tiez pekne.
Vy sa k sebe nehodite, ste kazdy iny, konflikty budu len narastat. Ty posobis trochu rozmaznane, trochu sebecky a ako jedinacik, co vyrastol v palaci. Pozeras len na seba a jeho si nevazis.
Prídeš mi ako stíhačka a niekto, kto s ničím nie je spokojný. Sťažuješ sa na všetko, čo sa týka tvojho priateľa. Prečo, keď ti chcel ukázať dom, tak si ho dala dole, že či ti chce ukázať tie tri izby, čo tam majú ? Ty máš aký dom, ktorý by si mu ukázala ? Majú tvoji rodičia vilu v ktorej majú 10 izieb a 4 kúpelne ?
Taktiež si mu vykričala od očí jeho auto, ktoré je už staršie. Vieš koľko tvoj priateľ zarába a ak dobre vieš, že nemá na nové auto, tak potom prečo mu hovoríš, aby ho predal ? Z predaja starého "črepu" ako si ty podotkla, nič lepšie nekúpi. Poprípade ho predá a vy budete chodiť MHD alebo taxíkom.
Čo sa týka toho, že ti doma nepomáha je zase iná vec. Som toho názoru, že chlap by mal taktiež priložiť ruku k dielu a niečo doma spraviť, či už umyť riady, utrieť prach, vyvetrať, vysať, poprípade ak vie, tak oprať alebo niečo uvariť.
Čo sa týka toho obedu, že bolo ticho a bol jeden z najtichších na ktorých si bola, tak si mohla aj sama od seba nejako začať konverzáciu a nečakať, kým začne tvoj priateľ. Nadviazať konverzácia sa dá vždy, pokiaľ nie si introvert a nevieš čo v danej situácii povedať a nevieš ako začať konverzáciu.
Myslím, že chyby máte obidvaja a najlepšie je ich riešiť. Nie samozrejme spôsobom, ako to urobil tvoj priateľ, že tresol dverami a dva dni ťa nechal doma samú. Takto sa veruže veci neriešia. Treba si sadnúť a porozprávať sa o všetkom, čo je zlé a ako by sa to mohlo zmeniť, ako by ste na tom mohli obidvaja popracovať.
Fuuuu. Čo ti dáva vo vzťahu? Čo ponúka v ňom ?
Chápem keď chlap je sračka. Chlap by mal viacej viesť ženu spoločnym životom ci po materialnej, spolocenskej aj inej hodnoty. To sa dá pochopiť. Ale to že si robiš srandu že ti chcel ukazat dom, a ty si ho ešte podje*bala že maju len 3 izby to je kur*a blbé od teba :D aj stym autom. Chapem dnesnu dobu nezarábame tu tolko aby kazdy mal na nove auto. Niekedy je lepsie mat radsej staru črepinu ako nič. A popravde. Nájdi si radšej bohatšieho ktorý bude pre teba hoden. A ten tvoj nech si nájde radšej pokornejšiu babu od teba. Asi tak k tvojmu peknemu pribehu. Dovi dopo
Tá tvoja posledná otázka ako máš z neho spraviť normálneho človeka? Stojí teda za všetko. Zmeň najskôr sama seba a potom sa zmení celý svet - okolo teba.
Ďalej ma zaráža - "keď mu prikážem utrieť prach", alebo tvoja otázka "úprimnosť sa už dnes nenosí" , mne sa skôr zdá, že to je arogancia a nie vzťah medzi dvomi ľuďmi. Vyjadruješ sa o ňom veľmi dehonestujúco. Ako teda môžeš byť s človekom, ktorého si nevážiš? Pravdepodobne si nevážiš ani sama seba.
Na druhej strane - polhodinu sa objímal so svojimi rodičmi. Nemôžem si pomôcť ale práve tým mi je akosi sympatický...:)
Nehnevaj sa ale skôr ty sa správaš ako 15 ročná pubertiačka, naozaj máš 29? Lebo ja tiež a neviem si predstaviť žeby som sa takto správala.. Čo sa týka návštevy jeho rodiny, môžeš byť rada že ich objal, aspoň vieš že si svoju rodinu váži.. tá tvoja poznámka o 3 izbách bola poriadne drzá, viem si predstaviť ako si sa musela oduto tváriť keď boli všetci radšej ticho.. okomentovať obed že ti nechutil si si tiež mohla odpustiť, ak sa ťa na to spýtal mohla si odpovedať radšej slušnejšie, napr. že niesi na také jedlo zvyknutá.. A čo si sa niečo neopýtala svokrovcov ty alebo nezačala nejakú tému keď ti vadilo ticho? Ohľadom toho auta, čo si nejaká extra zato že si zavolala odťahovku? Keď sa ti nepáči jeho auto čo si nekúpiš nové auto ty? A ohľadne utierania prachu - nepoznám asi muža ktorý utiera rád prach, môžeš byť rada že ti pomohol..
Mám pocit že ho vieš len kritizovať a za nič nepochváliš, ešte si aj poriadne drzá a arogantná.
Ocividne ste si povahovo moc nesadli. Aj z tonu tvojho príspevku je cítiť, ze ta to dost stve. Som v pokušení povedať: vsak sa s ním normalne o tom porozprávaj, ale mam skor pocit, ze ste proste velmi odlisne povahy a cim dlhsie budete spolu (lebo uz opadla prvotna euforia zo zalubenia, ste spolu 2 roky), tak tym to bude len horsie, odlišnosti viditelnejsie, nezhody a konflikty vacsie. Nemozes zas chciet druheho cloveka silou-mocou pretvarat podla svojej chuti. A muzi vo vseobecnosti nemaju moc radi, ked ich stale niekto (zeny aj ini muzi) sekiruje, komanduje a poucuje a vyhazduje im nonstop na oci, aki su neschopni. Ked ti stale na ňom bude vadit viac a viac veci, nevidim v tom vztahu moc velky zmysel. Si predstav, ze budete mat deti a tie budu kazdy den vidiet ako sa mama s otcom hadaju. Takyto netolerantny a nekooperativny vztah naozaj vobec nikomu neprospeje.
PS ak to auto ma rad, nevzda sa ho ani keby mu na dialnici odletelo koleso ;)
No takej ostava len roztahovat nohy starym chlapom.
