ahojte, všetci dospelí.
Mám 12 rokov a 7 mesiacov a asi mesiac trvajúci problém: pocikávam sa.
Stane sa to kedykoľvek počas dňa a iba trochu a ja vôbec nič necítim, iba keď som už pocikaná.
Začala som pre istotu chodiť častejšie na WC, aby sa to nestalo, ale aj tak sa to deje.
Nechápem prečo. Nie som prechladnutá, nič ma nebolí, nemám žiadne problémy, len zrazu z ničoho nič.
A ešte niečo. Po škole som sa zvykla s partiou vybrať do parku s preliezkami, kde sa hráme na obsadzovanie územia, je to ako v počítačovej hre, a aj včera sme boli.
A tak som utekala k šmýkačke ako nepriateľský vojak obsadiť územie, keď som sa z ničoho nič našla na zemi. Nepotkla som sa, nepamätám sa, ako som spadla, len som sa zrazu našla ležať na zemi a pocikaná!
Dnes som nebola, ale teraz som telefonovala s kamarátkou ohľadne zajtrajška a z ničoho nič som ležala na parkete pocikaná! A poriadne som si udrela hlavu. A keď sa mi to stane v škole na telesnej, keď sa máme šplhať a spadnem? Alebo na schodoch, alebo kdekoľvek? Rada sa chodím korčuľovať, a naučila som sa už aj perfektne spúšťať z kopca a ísť hore, na všelijakom teréne a aj v nich skákať do výšky. Teraz sa bojím ísť, lebo čo ak to zrazu príde, keď robím niektorý akrobatický kúsok?
Rozmýšľam, či to povedať mame. Bojím sa, že bude do mňa hučať, že to mám preto, že sa furt naháňam ako besná a že by som sa mala správať primerane veku.
Vy, keď ste rodičia a máte 12 ročné a 7 mesačné dieťa, ktoré sa z ničoho nič začne počas dňa trochu pocikať, vyhrešili by ste ju, že nedáva na seba pozor? Čo by ste robili?
Môj otec je detský lekár a doma máme také pásiky na moč. Potajomky som si vybrala jeden a ocikala. Ale nijak sa to nesfarbilo. Tak čo mi je? Čo mám robiť?
Ako bude reagovať mama, keď jej to poviem
Ďakujem za rady. Ocko ani mama to nemyslia so mnou zle. Len mama chce zo mňa vyrobiť niečo pokojnejšie. Robili mi EEG, mám nejaké abnormality, ale že to u pohyblivých deťoch býva. Na epilepsiu to nevypadá. V krvi a v moči mám zápal. Dostala som na to lieky. Ocko ma berie v pondelok na jedno vyšetrenie. Spomínal, že nejaká forma ADEM, či to nie je. A potom ešte, že vyšetrenie cukru v krvi, či mi nemohol spadnúť a či som neodpadla z toho.
Žiadne korčuľovanie nebude a pár dní ani škola... Na jazykovednú súťaž chcem určite ísť, aj keby som mala hneď epilepsiu alebo ADEM.
Teraz sa dievčatá v škole zadeľujú do izieb na školský výlet. Chcem bývať s takými na izbe, ktoré súhlasia s bojkotom bodovania za poriadok, čím nás na školských výletoch zvyknú otravovať.
A aby celá tá choroba priniesla aj niečo dobré. Pred niekoľkými rokmi maľovali rozprávkové motívy na steny na detskom oddelení v nemocnici deti zo štátnej umeleckej školy, teraz túto možnosť ponúknu aj súkromnej umeleckej škole, kam chodím, miestností je dosť plus chodba, takže sa na tom budem môcť podieľať. - ocko povedal, že to tak zariadi. :-)
Guga, ocino ti chce len dobre. Mozno ta infuzka ani nebude potrebna a ano, boli to len na zaciatku, potom uz nie. Korcule na teraz asi musis ozeliet, predpokladam, ze maju rodicia obavy z padu a mozneho urazu (taka rozbita hlava tiez nepotesi). Ale ved kamaratka moze prist za tebou domov, nie? Stretnut sa mozete, len korculovat nie (teda ty, ona ano).
Poprosila som ocka, nech mi napíše na zajtra ospravedlnenku na telesnú aj že prečo.
Takže budem spať v maminej posteli vedľa neho, aby vedel, či som ok. Zajtra mi vezme moč a krv. Ráno ma zoberie ma do nemocnice, porobia mi nejaké vyšetrenia. Nebude ma to bolieť, iba možno infúzia, ale aj to bolí iba na začiatku a poobede ma vezme domov.
A či môžem ísť v sobotu, nedeľu na kolieskové korčule s kamarátkou sa uvidí. Sa uvidí znamená nie...
Keby som bola tvoja mamina, jednoznacne by som to zacala riesit s lekarmi! Zial, nie je normalne zacat zo dna na den odpadavat a pomocovat sa. Takze zahod obavy a co najskor sa zdover rodicom. Drzim palce, nech to rychlo prejde.
ked je tvoj otec detsky lekár tak mu o svojich problemoch povedz,.. hlavne to odpadavanie.. a pomocovanie to vyzerá ako neurologicky problem... chcelo by to zajst za neurologom...
Normalne to povedz aj mame aj otcovi, to je jedno. No nech to riesia, si ich dieta, neboj sa ich.
