Poslednú dobu si čím ďalej, tým viac uvedomujem, že nemám rada ľudskú spoločnosť. Spočiatku som si veľmi často predstavovala ako sa stretávam s ľuďmi, komunikujem a zabávam sa s nimi. V mojich predstavách sa vždy túžim s niekym spriateliť, no keď príde na realitu, nemám o žiadnu osobu záujem. V reálnom svete si vždy uvedomím, že by som nedokázala s niekým tráviť svoj voľný čas, preto sa už od detstva vyhýbam kamarátstvam. Len málokedy som sa odhodlala ísť niekde so spolužiakmi (väčšinou to bolo hneď po škole na 2-3 hod a aj to som mala pocit, že s nimi nechcem byť). V predstavách som veľmi chcela mať priateľov, no v realite som ničila každý jeden vzťah, ktorý by mohol vyústiť v priateľstvo. Miestami sa nad tým zamýšľam, prečo to tak je? Je to preto, že nenávidím ľudí, alebo preto, že sa bojím sklamania, zranenia, obviňovania, ohovárania? Nenávidím ľudí alebo som len prehnane citlivá na svoju osobu a bojím sa zranenia? Už pár rokov som z toho zúfalá. Chcem, či nechcem? Zúfalo chcem byť v priateľskom vzťahu s niekým, ale zúfalo nechcem, nemôžem, nemám na to energiu, náladu ani chuť. Keď som sama, cítim sa dobre ale zároveň zle, že som sama. Prečo to tak je? Je to introverzia, mizantropia či je to len mojou osobnosťou?
Nenávidím ľudí?
Ja každému prajem nech sa mu darí a ma dobre, len som hakliva na to keď sa mi niekto stará do života. Inak proti ľuďom nemám nič.
Nie ale včera mi sesternica dávala múdre rady ako sa postaviť na vlastné nohy, a tak myslela som si svoje. Ja zopár ľudí tiež mam.
Je to úplne v pohode, ja to mám tak isto. Mám istý okruh priateľov s ktorými sa stretávam a svoju rodinu, svojho manžela. V živote mi veľa ľudí ublížilo, vždy som bola introvert, už v škole som sa mala problém spriateliť, bola som vždy taká tichá myška. Ja som rada sama, samotu si užívam a myslím, že na tom nič divné nie je. Každý sme nejaký, netreba ľudí súdiť.
Ja sa im vyhýbam. Mam rada ľudí, ktorí rozprávajú neutrálne, ale akonáhle začne niekto nado mnou múdrovat vtedy unikam.
myslim, ze toto je potom psychicky problem, ktory je potrebne riesit!
Čo je ekoterorizmus?
Meridian: A keď sa stane, že ju dávaš a nejaké osoby si na to zvyknu a nevracajú ju späť?
Meridian: A keď sa stane, že ju dávaš a nejaké osoby si na to zvyknu a nevracajú ju späť?
To není nenávisť možno hľadáš ľudí s rovnakým myslením ako ty. A správaním takým ako si predstavuješ ty. A zamýšľať sa nad ľuďmi je zbytočné, oberá ta to o energiu. Treba rátať v živote že sa stretneš aj s takými aj takými. A ako sa k nim chovať ta možno naučí život.
Je to tvojou osobnostou.
Tak chces, alebo nechces, ci skor nevies?
