Osem rokov s muzom. Jeho rodina chorobne naviazana, nechceli nam dovolit ani byvat inde. Ked sme si sli zarobit do zahranicia, muzov otec sa zabil. Jeho brat sa vyhrazal tym istym. Muz uz nikdy nikam nepojde, lebo tvrdi ze sa zabije jeho matka. Aj ked by chcel nemoze. Psychicky teror. A pritom sa vsetci tvaria akoby nic a ja sa musim na nich usmievat. Na mne nikomu nezalezi. Uz ma ani muz nemiluje, je mu jedno co so mnou bude, povedal ze rozvod bude pre nas lepsi. Vraj s inym mi bude lepsie. Ze on nemoze zit ako sme chceli. Raz povie, ze sa zabije, ze nemoze bezo mna byt, potom ze mam odist. Nemam ani kam ist, rodicia ma opustili, matka je alkoholicka suka, ktora mi robila peklo na zemi, nevlastny otec ma chcel znasilnit, vlastny neviem kto bol, ale vykaslal sa na mna. Stari rodicia neziju, vsetko prepite a nikoho nezaujimam. Pre nikoho nie som dobra a nikam nepatrim. Mam tetaniu a zachvaty, pred 10 rokmi som sa vyliecila, a teraz sa mi to vratilo. Uplne ma znicili ti co mi mali byt najblizsi a som neschopna dalej zit. Nemam nic a nikoho. Mala som psa, aj toho mi ukradli, zmizol bez stopy. Mam 33 a musim umriet. Prisla som o vsetko. O zdravie, o muza, o zviera, ktore som mala rada, ani rodinu nemam, ani nie som schopna sa sama o seba postarat. Je koniec, dosiahli svoje.
Znicili ma, nevidim vychodisko
Umenie je aj to, ak v tebe nevyvolaju taku reakciu, aku cakaju, ze to v tebe vyvola. Nemusi to byt len ignoracia, v tvojom pripade by to vsetko este zhorsilo. A potom nebuses musiet riesit ziadne rozchody a ani rozvody. Ano, treba sa zobrat, lebo bez toho rozvod nie je mozny. Staraj sa o seba, nezaujimaj sa o inych, to je cesta bull-shit. Aj svojho muza nemusis vnimat tak, ako si ho doposial vnimala. Mozes ho zacat vnimat uplne inak. Ako dajme tomu, dajme tomu, prijemneho cloveka.
Zober sa o chod preč od všetkých a všetkého.... tvoj muž je buď chorobne naviazaný na svoju rodinu, alebo je rovnaký psych.terorista ako oni.....nemôžeš sa takto nechať týrať, si predsa mladá a život máš pred sebou. Ak si nepostavíš vlastnú hlavu, stále budeš len obeť, ktorá zo sebou nechá zametať. Teraz sa cítiš zle, no čas to napraví. Ak máš prácu,zober si jednú izbu do prenájmu, na nete určite niečo nájdeš. Popri práci sa venuj tomu čo máš rada, športuj, staraj sa o seba. Zmeň účes,kúp si niečo na seba a teš sa zo života.... a ta tetánia je dôkazom toho, v akom strese si doteraz žila. Neboj, aj to sa časom napraví. Telo a duša potrebujú kľud a pokoj. Na začiatku to bude ťažké, veľa veci ti možno nepôjde tak ako chceš, ale ver, že to je len dôkaz toho, že všetko ide správnym smerom. Držím palce. ..
nemám bližšie informácie. Ako je to s prácou?
Pracuješ niekde? Zarábaš toľko, aby si si mohla platiť podnájom? Odsťahovať sa a odísť. Hľadať si šťastie u zdravých ľudí, kde sa nikto nikomu nevyhráža.
Divná rodina, kde si. Každý sa vyhráža samovraždou, mala by si ísť preč z takého prostredia... čo najskôr. A nič si nestratila. Naopak našla. Každý koniec je nový začiatok. Nezničili Ťa. Len v Tebe zobudili pud sebazáchovy. Keď si ho vypočuješ, vieš, že musíš ísť.
Psíka neľutuj. Ak Ti ho ukradli, určite ho majú radi, a má sa dobre. Stále lepšie, ako keby chudák zahynul na nejakú chorobu, a Ty by si mu nemohla pomôcť. Môžeš si zadovážiť iného, aj keď ten už bude iný aj povahovo, ale možno ho budeš potrebovať.
Momentik - autorka by mozno bola stastna aj v tej chatrci bez nohy, len keby jej tam vlastna rodina nedodrbavala zivot. Nie cim menej mame hmotneho, tym sme spokojnejsi, ale cim menej zlych ludi je okolo! Aj bohaty bude nestastny, ked mu budu blizki nicit zivot, rovnako ako chudak bude stastny, ked bude mat okolo seba milujucu rodinu!
Dievca dievca vzchop sa a utec od tvojho chlapa co ani nieje chlap ale obycajne decko s chorou rodinou. Nohy na plecia si mala dat uz ked si videla ze su chorobne naviazany na tvojho muza. Mas len 33 to je nic mas cely zivot pred sebou. Fakt aj keby mas zacinat niekde v socialnom byte alebo podnajme vsetko lepsie nez ostat s tvojim neschopom. V prvom rade si najdi dobre platenu pracu alebo kludne aj pracu v zahranici nech sa mas od coho odrazit a zacat odznova. Drzim palce nech to zvladnes dali to iny das to aj ty!
Darmo sa hovorí, že človek je strojcom svojho šťastia, no keď nemá oporu v najbližšej rodine a mal o ničom detstvo, tak sa to s ním ťahá celý život. Autorka tejto témy je toho jasným dôkazom...
Prepáč, ale mas len 33, a nevieš si dať dokopy zivot? Si s muzom, lebo nemas kam ist? Prepáč, ale z takej rodiny by som osobne ja utekala kade ľahšie a bolo by mi šuma fuk, či za to muz nesie zodpovednosť. Prečo? Lebo by ma ťažila myšlienka ze by mi to vyčítal - smrť, zahraničie, jeho rodinu. A tetaniu uz má dnes kdekto, nic nové. Myslím, ze on nie je typ odolného chlapa a ty sa rucas. Podla mna si typ cloveka, ktory je takto mozno aj spokojný. Mozno nevies byt stastna. Naozaj stastny je ten co moze byt aj chudobný v chatrci a bez nohy ci ruky, ale vie byt stastny. Myslím, ze cim viac mame, tym menej sme spokojní :)
V prvom rada potrebujete všetci odbornú pomoc.
Nič nestojí za to aby si prišla o to najvzácnejšie, čo máš - TVOJ ŽIVOT!!!
Jeho mama (preplieskala by som ju) - sebecká mrcha, muž opúšťa svoju pôvodnu rodinu a prilinie ku svojej manželke.
On keď je chlap a stojíš mu za všetko a miluje ťa, verím, že ťa miluje - porozpráva sa tvrdo so svojou mamou zastane si svoj život a pošle ju sa liečiť.
Ak sa nič z toho nestane vezmi si všetko, čo mášhlavne svoj život a začni odznova, od úplného začiatku, hoci aj v sociálnom byte to je jedno pozbieraj sa a nájdi oporu v priateľoch - verím, že nejaký by ti pomohol aj s bývaním na začiatok.
Bude to ťažké ako sviňa ale o pár rokov budeš šťastná.!!!
