Mám starch zo vzťahov. Z blízkych vzťahov. Ale zároveň sa cítim veľmi osamelo, no neviem si tie vzťahy kvôli strachu vybudovať. Strávila som 2 roky v sekte, kde som zažívala dosť psychické násilie a aj na mńa ľudia tlačili a manipulovali ma hlavne v tejto oblasti, pretože vedeli, źe tu som zraniteľná. Zakazovali ma baviť sa s ĺuďmi, čo som doposial poznala, prenasledovali ma a nútili mi vzťahy, kde si ma ľudia nevážili a využívali ma a nedovolili mi z nich odísť Keď zistili, že už tam nechcem byť a nedá sa mnou manipulovať viac, tak ma odkopli a takto som prišla o 3-ročné vzťahy. Ľudia, čo sa predtým správali ako priatelia mi zrazu vraveli, ako so mnou nechcú mať nič spoločné, že som najhorší človek, akého stretli a že som nemožná a nič nedokážem. Takto som prišla o 3 osoby, čo o mne 3 ROKY vedeli skoro všetko. Bola jedna osoba, s ktorou som sa bavila aj po odchode – nepatrila k tej sekte, iba si tým tiež prešla a odišla. A pred pár dňami som sa dozvedela, že celý náš vzťah hrala a bola falošná a že ma vlastne v živote nechce a trpí, že sa so mnou musí baviť (pritom mi stale hovorila, ako ma má rada a teší sa na mňa a neviemčo…)
Čo mám robiť, aby som bola znovu schopná budovať si vzťahy? Áno, už myslím, že budem fakt opatrná, ale problém je, že to nejde ani tak. Proste nedokážem ísť do väčšej hĺbky ako známosti a občasné porozprávanie o tom, ako sa nám darí.
